Aktuality
Harmonogram stavieb ciest a diaľnic má vážne nedostatky
Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry predložilo ministerstvo dopravy neskoro a s veľkými nedostatkami, hodnotí analytik INEKO Ján Kovalčík. Materiál, ktorý v máji prerokovala vláda SR, podľa neho nenapĺňa oprávnené očakávania. Prečo?
,,Predložený dokument neobsahuje prehľadný harmonogram prípravy ani výstavby. Iba harmonogram míňania peňazí zo štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ na jednotlivé stavby. Je zarážajúce, že vecný plán vôbec nezverejnili. Práve ten totiž zaujíma projektantov, stavbárov, samosprávy aj širokú verejnosť. Informácie, kedy sa majú jednotlivé úseky projektovať a stavať, zostávajú zbytočne zahmlené. Ďalším prejavom netransparentnosti je, že neuviedli aktuálny stav prípravy za väčšinu projektov,“ konštatuje Ján Kovalčík.
Oceňuje, že súčasná vláda prináša oproti minulosti reálnejší pohľad na to, koľko úsekov je reálne stavať v najbližších rokoch. Ale kritizuje, že plánované čerpanie zdrojov na jednotlivé projekty nie vždy zodpovedá deklarovaným prioritám, stavu prípravy a dostupným zdrojom. Dopravou preťažené obce napríklad v okolí Kežmarku, v Šariši, na Orave, či dokonca na severnej D1 by pri takomto prístupe čakali zbytočne dlho.
Ján Kovalčík tiež upozorňuje, že ministerstvo dopravy nehovorí, kedy (a či vôbec) konečne zabezpečí spoľahlivejšie sčítania dopravy na cestných ťahoch, kde plánuje najväčšie investície. ,,Je nonsens, aby sa ministerstvo roky vyhýbalo zabezpečiť kľúčové vstupné údaje na rozhodovanie o investíciách za miliardy eur. A len konštatovalo, že za daný objem peňazí sa nedá urobiť viac a na ďalšie úseky treba peniaze navyše. O to môže žiadať až také ministerstvo dopravy, ktoré presvedčí, že si splnilo svoje domáce úlohy a zabezpečilo kvalitnejšie a dôveryhodné vstupné údaje. A tiež prijalo účinné systémové opatrenia na to, aby nedochádzalo k výraznému a zbytočnému predražovaniu stavieb dopravnej infraštruktúry či už vo fáze projektovej prípravy alebo realizácie. Riadnym plnením domácich úloh by ministerstvo dopravy určite zistilo, že za dané zdroje je možné zrealizovať podstatne viac projektov, než sa to javí v harmonograme, ktorý predložili,“ tvrdí Ján Kovalčík.
Prečítajte si viac v rozhovore k tejto téme pre Denník N.
Dátum: 4.06.21 • 
Kvalitu demokracie je možné merať indexami
Peter Goliaš v rozhovore pre Nadáciu Konrada Adenauera zhrnul výsledky nedávneho reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie na Slovensku. Prieskum pre INEKO zrealizovala začiatkom apríla 2021 agentúra Focus a finančne ho podporila Nadácia Konrada Adenauera.
Dátum: 1.06.21 •
Slovensko nebolo v boji s pandémiou dostatočne transparentné, aj tak však patrí do prvej tretiny hodnotených štátov
V hodnotení transparentnosti opatrení na riešenie prvej vlny pandémie sa Slovensko zaradilo medzi 29 štátov s čiastočnou úrovňou dohľadu. Lepšie výsledky dosiahli len štyri štáty – Austrália, Nórsko, Peru a Filipíny. Horšie výsledky mali dve tretiny zo 120 hodnotených štátov. Slovensko zabodovalo pri informovaní potenciálnych žiadateľov o dotácie, informovaní o výške a štruktúre poskytnutej pomoci a tiež vďaka aktualizáciám prognóz vývoja ekonomiky a verejných financií. Naproti tomu Slovensko zaostalo najmä pri slabom zapojení parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby, monitoringu a implementácie opatrení, vláda tiež málo informovala o zdrojoch ich financovania.
Dátum: 25.05.21 •
Odborníci o zvyšovaní výdavkov
Peter Goliaš diskutoval na TA3 v Analýzach a trendoch s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jánom Tóthom o novele zákona o štátnom rozpočte, ktorá zvyšuje výdavky o 3,4 miliardy eur a deficit verejných financií zo 7,4 % HDP na 9,9 % HDP. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.
Novela je podľa Petra Goliaša objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit odporučil, aby čo najviac výdavkov bolo hradených z eurofondov.
Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,4 mld. eur, zvyšná takmer miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.
Peter Goliaš sa kriticky vyjadril k forme predloženia novely zákona o štátnom rozpočte. Novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie.
Upozornil tiež, že podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde.
Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.
Dátum: 21.05.21 •
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, tvrdia podnikatelia
Riešenia vidia v záväzných lehotách, digitalizácii a tiež v meraní dĺžky konaní na jednotlivých úradoch a systematickom odstraňovaní nedostatkov. Väčšina podnikateľov nesúhlasí s prenosom tejto kompetencie z obcí na štátnu správu či na vyššie územné celky.
Dátum: 21.05.21 •
← Staršie články Novšie články →
