Dátum: 11.02.2002
Dnešná konferencia má slúžiť v konečnom dôsledku na formulácie odporúčaní, ktoré by viedli k vytvoreniu optimalizácii rýchlosti a šírky spoločenských reforiem v postkomunistických krajinách. V jej priebehu odznejú rôzne prednášky, veľká časť z nich bude zameraná na prezentáciu relevantných empirických výskumov. Napriek tomu, už na jej začiatku vieme niekoľko faktov: napríklad, že ľudia v postkomunistických krajinách vnímajú realitu horšie, než v skutočnosti je.
Je vůbec podivno, že tolik lidí unese život v poměrech tak nekonečně špatných. Posloucháte-li je, dovíte se, že republika je prodána Židům nebo Němcům, úřady jsou skorumpované, parlament shnilý, katastrofa za dveřmi a vůbec, že nastává konec světa.
Karel Čapek: Politické zvíře, Lidové noviny, 24.12.1922
Prieskumy verejnej mienky spätne ovplyvňujú názory ľudí. V názoroch ľudí existuje zotrvačnosť, konzervatívnosť. Konferencia by sa mala pokúsiť hľadať odpovede na otázky ako: Odsúvajú uvedené fenomény riešenia smerujúce k optimu? Deformujú kvalitu, rýchlosť a rozsah potrebných reforiem tak, že výsledok sa výrazne odlišuje, od toho, ktorý by bol dosiahnutý v prípade nevysielania falošných signálov zo strany verejnosti? Inými slovami: Je to, čo hovoríme, že chceme tým, čo naozaj chceme a ak nie, aké následky má nehovorenie pravdy? Ak nehovoríme to, čo je pravda, robíme tak úmyselne, alebo sa len jednoducho mýlime? Sme teda dedičmi kultúry vygenerovanej stáročiami príkazového spoločenského systému, v ktorom jediný spôsob zlepšenia individuálnej situácie spočíval v sťažovaní sa na ťažký život, alebo len nesledujeme pozorne hospodárke ukazovatele?
K navodeniu správnej konferenčnej “nálady” sú určené nasledujúce údaje:
Agentúra Focus uskutočnila v septembri 2001 na Slovensku prieskum, v ktorom respondenti odpovedali na otázky takto:
“Čo myslíte, kedy sa lepšie žilo ľuďom, ako ste vy – pred rokom 1989, alebo teraz?”
Komunistická strana Slovenska, ktorá má vo svojom programe návrat do systému spred roka 1989 pritom nedosahuje v prieskumoch dlhodobo preferencie potrebné na vstup do parlamentu (január 2002: 4,2% podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky Štatistického úradu). Zdá sa, že existuje rozpor medzi tým, čo verejnosť dáva najavo a čo si skutočne želá. Ani v iných stredoeurópskych krajinách nemajú strany požadujúce návrat k socializmu rozhodujúci vplyv v príslušných parlamentoch, napriek tomu dopadol prieskum CBOS z októbra 1999 podobne, ako prieskum v SR:
“Spôsobili zmeny v roku 1989 v ČR, Poľsku a Maďarsku viac pozitív, alebo negatív?”
Zatiaľ, čo predchádzajúce otázky zahŕňali v sebe veľký počet rôznorodých aspektov a v takýchto prípadoch je možné z metodického hľadiska uviesť množstvo výhrad, nasledujúca otázka sa týka iba zvyšovania cien v SR, inflácie, výhrad z hľadiska predmetnej témy by malo byť menej. Porovnáva odpovede respondentov a realitu.
“O koľko percent sa, podľa vás, zvýšili u nás v priebehu roka 2001 ceny”? Údaje sú z prieskumu MVK pre INEKO uskutočneného v januári roku 2002:
Ak chceme uchopiť, či pochopiť akúkoľvek problematiku, môžme voliť rôzne spôsoby jej “röntgenovania”. Vo svete súčasných, “Smithovských” ekonómov sledujeme realitu cez pôsobenie síl dopytu a ponuky. V ňom sa dosahuje rovnovážny stav ich vzájomným pôsobením. Bez ohľadu na to, o akom statku hovoríme. Môže ísť o mobilné telefóny, kurzy cudzích jazykov, zabezpečenie verejného osvetlenia, či spoločenské reformy. O množstve statkov, kvalite, cene a iných parametroch existujú vždy rozdielne predstavy. K ich zosúladeniu, k tomu, aby sa statok dostal ku konečnému spotrebiteľovi je v prostredí blízkom dokonalej konkurencii najefektívnejší trhový mechanizmus, v monopolných prostrediach, či prostrediach vyznačujúcich sa nedokonalými kontraktmi rieši predmetný problém aj množstvo iných, netrhových mechanizmov, resp. ich kombinácií.
Reformy sú z hľadiska spolupôsobenia dopytu a ponuky mimoriadne zložité. Od prostredia dokonalej konkurencie, ktorého fungovanie a dôsledky si väčšinou vieme predstaviť, sa tvorba reforiem odlišuje minimálne v nasledujúcich bodoch:
a najmä
Zo zoznamu najdôležitejších rozdielov je možné pokúsiť sa odvodiť niekoľko záverov, aj keď väčšina z nich má len charakter hypotéz.
Ak má byť cenou platenou “producentom” aspoň čiastočne spokojnosť občanov vyjadrená v prieskumoch verejnej mienky, dostávajú tvorcovia reforiem málo. To môže viesť k spomínanému presunu zdrojov do iných oblastí, ale aj k hľadaniu náhradnej formy odmeny: ku korupcii, klientelizmu, nepotizmu, tunelovaniu štátnych aktív atď., čo je uľahčené kvázi monopolným postavením tvorcov reforiem. Poznanie skutočnosti o suboptimálnej úrovni odmeny vo forme verejnej pochvaly však môže viesť aj k putinovskej “partizánskej” ceste prípravy a realizácie reforiem. Tá, podobne ako stratégia chirurgov pri zložitých operáciách, predpokladá výrazné obmedzenie účasti “spotrebiteľa” pri uzatváraní dohody o transakcii. (Podľa bývalého ruského vicepremiéra Borisa Nemcova súčasný prezident Putin nediskutuje intenzívne realizáciu reforiem na verejnosti, jeho reformnú stratégiu nazýva “nepomenovanou”),
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dopyt po reformách má tendenciu dlhodobo pretrvávať na suboptimálnej úrovni. Ak je to pravda, majú tvorcovia reforiem tri základné možnosti rektifikácie stavu:
Všetky tri stratégie v sebe obsahujú negatíva, ktoré môžu viesť k významným nerovnováham, u druhej a tretej najmä z dlhodobého hľadiska.
Použitá literatúra:
Timur Kuran: Private Truths, Public Lies – The Social Consequences of Preference Falsification, Harvard University Press, 1995
Prieskumy verejnej mienky MVK, ŠÚ SR, FOCUS, CBOS
Miroslav Beblavý, Emília Sičáková – Ekonomické a sociálne reformy na Slovensku: Niektoré aspekty tvorby verejnej politiky a presadzovanie záujmov, INEKO, 2001
Boris Nemcov – Ruská politika s ľudskou tvárou, SME 12.12.2001
Eugen Jurzyca – Čakanie na bohatiera, Domino fórum, 1.-7.3.2001