Aktuality
Slovensko nebolo v boji s pandémiou dostatočne transparentné, aj tak však patrí do prvej tretiny hodnotených štátov
V hodnotení transparentnosti opatrení na riešenie prvej vlny pandémie sa Slovensko zaradilo medzi 29 štátov s čiastočnou úrovňou dohľadu. Lepšie výsledky dosiahli len štyri štáty – Austrália, Nórsko, Peru a Filipíny. Horšie výsledky mali dve tretiny zo 120 hodnotených štátov. Slovensko zabodovalo pri informovaní potenciálnych žiadateľov o dotácie, informovaní o výške a štruktúre poskytnutej pomoci a tiež vďaka aktualizáciám prognóz vývoja ekonomiky a verejných financií. Naproti tomu Slovensko zaostalo najmä pri slabom zapojení parlamentu a občianskej spoločnosti do tvorby, monitoringu a implementácie opatrení, vláda tiež málo informovala o zdrojoch ich financovania.
Dátum: 25.05.21 • 
Odborníci o zvyšovaní výdavkov
Peter Goliaš diskutoval na TA3 v Analýzach a trendoch s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jánom Tóthom o novele zákona o štátnom rozpočte, ktorá zvyšuje výdavky o 3,4 miliardy eur a deficit verejných financií zo 7,4 % HDP na 9,9 % HDP. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.
Novela je podľa Petra Goliaša objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit odporučil, aby čo najviac výdavkov bolo hradených z eurofondov.
Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,4 mld. eur, zvyšná takmer miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.
Peter Goliaš sa kriticky vyjadril k forme predloženia novely zákona o štátnom rozpočte. Novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie.
Upozornil tiež, že podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde.
Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia.
Dátum: 21.05.21 •
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, tvrdia podnikatelia
Riešenia vidia v záväzných lehotách, digitalizácii a tiež v meraní dĺžky konaní na jednotlivých úradoch a systematickom odstraňovaní nedostatkov. Väčšina podnikateľov nesúhlasí s prenosom tejto kompetencie z obcí na štátnu správu či na vyššie územné celky.
Dátum: 21.05.21 •
Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia ako revolúcia vicepremiéra Holého
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili spolu vicepremiér Štefan Holý a predseda ÚVO Miroslav Hlivák je posunom vpred v porovnaní s pôvodne pripravovanou “revolúciou” v štátnych nákupoch. Zhodujú sa v tom mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, INEKO, Aliancia Fair- play, Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu. Aj v novom návrhu vidia potenciálne riziká, o ktorých včera diskutovali so zástupcami ÚVO.
Dátum: 20.05.21 •
Takmer polovica občanov nie je spokojná s kvalitou demokracie
Ľuďom najviac prekáža, že politici neriešia ich naozajstné problémy a že sa netrestá nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Na druhej strane v porovnaní s rokom 2016 na Slovensku významne stúpol podiel ľudí, ktorí veria demokracii a preferujú demokratické zmeny, pričom klesla podpora nedemokratických riešení.
Dátum: 27.04.21 •
← Staršie články Novšie články →
