Aktuality
Slovensko a postoje strán k európskym výzvam
Peter Goliaš diskutoval (cca od 30. minúty), ako politické strany reagujú na výzvy starnutia obyvateľstva, digitalizácie a klimatických zmien. Okrem iného povedal:
- Dopady starnutia obyvateľstva, digitalizácie/automatizácie aj klimatických zmien budú niečo stáť a čím bohatší budeme, tým ľahšie sa s nimi budeme vedieť vyrovnať alebo im predchádzať. Pre budúcu prosperitu je kľúčová:
- kvalita demokracie (právny štát, nízka korupcia – najvyššia priorita pre všetkých okrem SNS; kvalitou v tejto oblasti vyniká program PS-SPOLU),
- kvalita vzdelávania (najvyššia priorita pre všetkých okrem ĽSNS a SNS) a
- kvalita podnikateľského prostredia – aby sa oplatilo vytvárať pridanú hodnotu (podrobné opatrenia v programe SAS, čiastočne Za ľudí).
- Tak, ako vznikli analytické centrá na rôznych ministerstvách, mali by vzniknúť aj v politických stranách. Bez lepších analytických podkladov k identifikácii a efektívnemu riešeniu kľúčových problémov, a bez výpočtu dopadov opatrení na verejné financie hrozí, že politici budú len opakovať „vnímané“ problémy bez znalosti, či sa zlepšujeme alebo zhoršujeme, koľko stojí riešenie problémov, aké sú alternatívy.
- Slovensko potrebuje nezávislý prepočet dopadov volebných programov na verejné financie. Vhodné nástroje aj know-how na také prepočty má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Bez prepočtov bude pretrvávať sklon strán k populizmu vo forme záplavy opatrení s významným dopadom na verejné financie, ktoré kvôli nedostatku zdrojov nebudú môcť byť realizované, alebo prispejú k neúnosnému zvyšovaniu verejného dlhu. V aktuálnych programoch v tomto smere vyniká strana SME Rodina a čiastočne aj OĽANO, najmä čo sa týka opatrení v rodinnej a sociálnej politike.
- Slovensko ani EÚ svet pred klimatickými zmenami nezachránia. Emisie skleníkových plynov sa u nás dlhodobo znižujú. Naopak emisie rastú v krajinách ako Čína a India a ak tu nedôjde k zmene, bude sa svet naďalej otepľovať. Napriek tomu má význam ísť príkladom a vymáhať znižovanie emisií aj cez obchodnú politiku, keďže vyspelý svet dováža z krajín s vysokými emisiami množstvo produktov s vysokou uhlíkovou stopou.
PS1: SMER a KDH program zatiaľ nezverejnili ani nedodali podklady pre konferenciu.
PS2: Peter Goliaš spolupracuje s Eugenom Jurzycom, europoslancom za SAS, pri príprave podkladov na hodnotenie a ovplyvňovanie environmentálnych politík EÚ.
Dátum: 14.11.19 • 
Sú úrady odolné rôznym „kočnerom“? (podcast)
Sú inštitúcie na Slovensku nezávislé? Nakoľko môžu do ich práce a výstupov smerom k verejnosti hovoriť politici, vplyvní ľudia či finančné skupiny? To sú otázky, ktoré otvára čerstvý rebríček nezávislosti vybranej dvadsiatky inštitúcií u nás.
V podcaste sa dozviete napríklad:
- prečo sú nezávislé inštitúcie kľúčovou podmienkou pre dobré fungovanie demokracie
- prečo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť skončila na prvom mieste a Finančné riaditeľstvo na poslednom
- ako ovplyvnilo nezávislosť Národnej banky Slovenska menovanie Petra Kažimíra do funkcie guvernéra
- či vysoké umiestnenie v rebríčku garantuje, že inštitúcia nebude zneužitá politickou mocou
- ako sa dá posilniť nezávislosť jednotlivých inštitúcií a aké sú šance na implementáciu našich odporúčaní
Dátum: 6.11.19 •
Víťazom v rebríčku nezávislosti je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Pozrite si nové hodnotenie nezávislosti kontrolných, regulačných a justičných inštitúcií. Okrem aktualizácie údajov pribudlo hodnotenie politickej minulosti čelných predstaviteľov a tiež právne zakotvenie inštitúcií.
V aktualizovanom hodnotení nezávislosti kľúčových kontrolných, regulačných a justičných orgánov sa na prvom mieste umiestnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá oproti predošlému hodnoteniu inštitútu INEKO odskočila od Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá sa teraz umiestnila na druhom mieste.
Dátum: 30.10.19 •
INEKO má 20 rokov
Dňa 29.10.2019 si pripomíname 20 rokov od vzniku Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO. Celý ten čas sa snažíme Slovensko čo najviac posunúť k pravému hornému rohu v priloženom grafe. To znamená, aby u nás rástla životná úroveň a zlepšovala sa kvalita demokracie. V obidvoch parametroch Slovensko od 90-tych rokov urobilo úctyhodný pokrok, stále však existuje veľký priestor na zlepšenie. Relevantná literatúra potvrdzuje, že kvalitnejšie inštitúcie a lepšia demokracia obmedzujú riziko zneužívania moci, posilňujú inovácie a tým prinášajú vyššiu životnú úroveň pre všetkých (napr. Why Nations Fail). Ale aj to, že ekonomický rast prináša v mnohých prípadoch lepšiu morálku, otvorenejšiu spoločnosť a pomáha zlepšovať demokraciu (napr. The Moral Consequences of Economic Growth). Oba fenomény sa môžu navzájom posilňovať, preto má význam sústrediť sa na ich rozvoj. To znamená na zavádzanie ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré vytvárajú podmienky pre rýchlejší ekonomický rast a pre účinnejšiu kontrolu mocných tak, aby svoju moc nezneužívali vo vlastný prospech na úkor iných, ale aby napĺňali verejný záujem. Presne to je misiou INEKO, ktorú sledujeme už 20 rokov a budeme v tom pokračovať. Ďakujeme všetkým donorom, partnerom, priateľom, spolupracovníkom aj novinárom, ktorí nám na tejto ceste pomáhajú. Ak sa k nim chcete pridať, budeme veľmi radi. Bez vašej podpory to pôjde ťažšie: https://darujme.sk/76.
Dátum: 29.10.19 •
Demokracia prežije len tam, kde sú uvedomelí občania
Mimovládne organizácie požadujú systémové riešenia pre skvalitnenie občianskeho vzdelávania na Slovensku
Slovensko aj svet čelí rizikám úpadku kvality demokracie, nárastu populizmu, sociálnej a nacionálnej demagógie ako aj šíreniu lživých tvrdení v médiách. Jedným z prostriedkov obrany demokracie je kvalitnejšie občianske vzdelávanie, lebo demokracia prežije len tam, kde sú uvedomelí občania. Skupina mimovládnych organizácií združených v Partnerstve za občianske vzdelávanie preto pripravila návrh na systémové zmeny. Požadujú skvalitniť a prípadne aj rozšíriť občianske vzdelávanie najmä v posledných ročníkoch základných škôl a na stredných odborných školách, ako aj zlepšiť vzdelávanie a prípravu učiteľov občianskej náuky. Pri vyučovaní odporúčajú klásť dôraz aj na vzdelávanie o moderných dejinách Slovenska a o súčasnom spoločenskom vývoji. V rámci dotačných schém rôznych orgánov verejnej správy by sa mala zásadne posilniť transparentnosť, finančná kapacita ako aj pluralita grantových systémov pre neformálne vzdelávanie. Mimovládne organizácie tiež odporúčajú, aby štátne orgány pravidelne zisťovali, aké sú názory a postoje mladých ľudí na kľúčové témy a získané údaje zverejňovali v ročných správach o stave občianskej spoločnosti.
Dátum: 24.10.19 •
← Staršie články Novšie články →
