Dátum: 07.09.2018
ineko.blog.sme.sk, 7.9.2018
Policajný šéf sa dá vybrať aj vo férovej súťaži
V Írsku to dokázali, u nás sa naopak chystá výber v réžii ministerky vnútra a hrozí „zabetónovanie“ funkcií na dlhé roky
Najskôr jeden príklad zo zahraničia. V Írsku od septembra nastúpil do práce nový šéf polície. Na najbližších päť rokov sa ním stal Drew Harris, ktorý predtým 34 rokov pracoval v polícii iného štátu – Severného Írska. Pozoruhodný je spôsob, akým ho vybrali. Po sérii škandálov v policajnom zbore v Írsku po prvý raz zorganizovali otvorenú medzinárodnú súťaž s úmyslom osloviť čo najviac vhodných kandidátov. V krajine prevládol názor, že nový šéf by už nemal byť zvnútra írskej polície, aby ju dokázal reformovať a vrátiť jej dôveru verejnosti.
Otvorený výber ukázali v Írsku
Súťaž v Írsku bola otvorená aj nepolicajtom a aby bola dosť atraktívna, zvýšili novému šéfovi plat zo 180-tisíc na 250-tisíc eur ročne. Realizovala ju špecializovaná agentúra na výber úradníkov – Public Appointments Service (PAS) v súlade s kritériami dohodnutými s agentúrou policajného dohľadu a ministrom spravodlivosti.
Do súťaže inzerovanej v domácich aj zahraničných novinách, na pracovnom portáli a cez sociálne siete sa prihlásilo 78 kandidátov. Z nich 25 po splnení kritérií prešlo na posudzovanie komisiou. Verejná výberová agentúra súčasne prostredníctvom profesionálnej súkromnej agentúry (vybranej v súťaži) vyhľadávala vhodných kandidátov v zahraničí vrátane Kanady, USA, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu. Z nich odporučila do ďalšieho kola štyroch.
Deväťčlenná komisia nakoniec posudzovala 29 uchádzačov, z nich 16 nepolicajtov a 13 zo zahraničia. Komisii predsedala uznávaná konzultantka v oblasti manažmentu, ďalej v nej bol jeden zástupca vlády, dvaja z agentúry policajného dohľadu, jeden bývalý pracovník ministerstva spravodlivosti, po jednom zo škótskej a anglickej polície, šéfka známej personálnej agentúry a zástupca výberovej agentúry.
Na interview pozvali 13 uchádzačov, z nich 2 nepolicajtov a 5 zo zahraničia. Do finále postúpili piati, jeden neskôr odstúpil. Okrem Harrisa boli v závere súťaže dvaja uchádzači zvnútra írskej polície a jedna z polície v New Yorku. Podstúpili poldenné hĺbkové hodnotenie (Assessment Center), overovanie referencií a finálne interview s prezentáciou pred komisiou. Konečné slovo pri výbere mala vláda, ktorá mohla výnimočne a z významných dôvodov odmietnuť nominovaného kandidáta, čo však neurobila.
Na Slovensku je to inak
A teraz sa pozrime, ako sa vyberá vedenie polície na Slovensku. Policajný prezident a viceprezidenti ako aj šéf inšpekcie, sú v súčasnosti volení a odvolávaní ministrom vnútra. Neexistujú žiadne zásadné podmienky či obmedzenia funkciu vykonávať a nie je potrebné ani odôvodnenie pre ich odvolanie.
Odborná diskusia stojí na otázke, či má byť policajný prezident, a teda celý policajný zbor, podriadený priamo ministrovi vnútra, alebo či má mať určitú vyššiu politickú nezávislosť. Ak je podriadený ministrovi, môže napríklad len ťažko dôjsť k nezávislému vyšetrovaniu predstaviteľov vlády a spriaznených osôb. Na druhej strane, v prípade zlyhaní je zrejmé, že politickú zodpovednosť nesie priamo minister. Problém je, ak sa zodpovednosť nevyvodzuje.
Podľa Eurobarometra je na Slovensku 38 % ľudí, ktorí dôverujú polícii. To je najmenej v EÚ. Pre porovnanie, v Írsku polícii dôveruje 67 %. Na druhej strane existujú krajiny s najvyššou dôverou, kde polícia patrí rovnako pod exekutívu. Napríklad Dánsko – polícia podlieha ministerstvu spravodlivosti (dôveruje 93 %) a Fínsko – polícia podlieha ministerstvu vnútra (dôveruje 91 %). V týchto krajinách je však politická kultúra pri výkone moci a vyvodzovaní zodpovednosti za zlyhania na celkom inej úrovni, čo napomáha predchádzať konfliktom záujmov.
K nárastu dôvery verejnosti v políciu, tak ako pri iných inštitúciách, je potrebné nezávislé a transparentné riadenie postavené na výsledkoch a merateľných ukazovateľoch a v prípade zlyhaní musí existovať nezávislá kontrola s vyšetrovacími právomocami.
V programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala vytvoriť „podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody.“ Celé dva roky však v tejto veci vláda nič neurobila.
Spoločenská požiadavka na posilnenie nezávislosti policajného zboru sa zintenzívnila po tohtoročných udalostiach a zisteniach akými boli: vražda novinára a jeho snúbenice, podozrenia z prepojení vládnych predstaviteľov na mafiu či únos vietnamského občana vládnym špeciálom.
Pod tlakom verejnosti a koaličného partnera odstúpil z funkcie minister vnútra Robert Kaliňák, ktorého neskôr nahradila jeho blízka spolupracovníčka Denisa Saková. Odstúpil aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorého dočasne nahradil dovtedajší šéf inšpekcie Milan Lučanský. Výmena lídrov za im blízke osoby nie je zárukou reálnej zmeny. Potvrdzuje to aj nedávny návrat Gašpara do rezortu vnútra na post poradcu ministerky.
Ministerstvo vnútra pod vedením Sakovej aktuálne predkladá návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore, ktorý prináša najmä tieto zmeny:
Návrhy | Komentáre INEKO |
---|---|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pointa chystaných zmien
Na prvý pohľad prináša návrh novely viaceré zlepšenia. Či už ide o zavedenie výberových konaní, hodnotiacich komisií, verejného vypočutia kandidátov v parlamentom výbore, alebo menovania šéfa inšpekcie vládou. Pri bližšom pohľade však výber policajného šéfa aj šéfa inšpekcie ostáva pod taktovkou ministra vnútra. Ten totiž bude mať kontrolu nad komisiou hodnotiacou uchádzačov o post šéfa polície, bude rozhodovať o tom, ktorých kandidátov posunie na verejné vypočutie do parlamentu, v prípade šéfa polície prijme finálne rozhodnutie a v prípade šéfa inšpekcie predloží vláde návrh na vymenovanie. Pri oboch funkciách tiež bude jediný, kto môže predložiť návrh na ich odvolanie.
Hlavným rizikom novely je, že súčasnému vedeniu ministerstva vnútra umožní zvoliť za šéfov polície a inšpekcie na mnoho rokov dopredu konformných ľudí, ktorých nebude ľahké predčasne vymeniť. Hrozí tak, že si súčasná garnitúra zabezpečí, že aj v prípade prehry v parlamentných voľbách polícia ešte dlho nezačne riadne vyšetrovať trestné činy, do ktorých môžu byť zapletení dnes vládnuci politici a záujmové skupiny v ich pozadí. Ak sa tieto riziká nepodarí odstrániť, INEKO považuje za vhodnejšie novelu neprijímať a nateraz nemeniť spôsob menovania a odvolávania čelných funkcionárov polície aj inšpekcie.
Slabou stránkou novely je aj to, že nerieši konflikt záujmov inšpekcie pri kontrole policajtov. Napriek niektorým náznakom systémových zlepšení preto zásadné zmeny v práci polície a zvýšenie dôvery verejnosti nemožno očakávať.
Príklad z Írska ponúka viaceré inšpirácie na zmiernenie uvedených nedostatkov. Otvorená medzinárodná súťaž, možnosť uchádzať sa aj pre nepolicajtov, komisia zložená z uznávaných odborníkov, hĺbkové hodnotenie uchádzačov či finálne rozhodovanie vo vláde. Nižšiu mieru politického vplyvu by mohlo priniesť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov verejných inštitúcií, prípadne realizácia konkurzu s asistenciou súkromnej personálnej agentúry, ktorá by zabezpečovala súlad uchádzačov so stanovenými kritériami.
Hlbšou reformou by bolo prenesenie hodnotenia aj finálneho rozhodovania do parlamentu. Kandidátov by napríklad mohla verejne vypočúvať komisia zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom, prípadne zo zástupcov občianskej spoločnosti. Komisia by ďalej vhodných kandidátov predložila plénu v parlamente, kde by finálne rozhodnutie mohlo byť prijaté ústavnou väčšinou, prípadne jednoduchou väčšinou s právom veta pre prezidenta. A rovnako by mohlo prebiehať aj odvolávanie.
Pre zaujímavosť, ešte ďalej zašli v Anglicku a Walese, kde policajných šéfov od roku 2012 navrhujú politické strany a vyberajú ľudia priamo vo voľbách na 4-ročné funkčné obdobie.
Tento blog je súčasťou projektu na podporu demokracie, ktorý spolufinancovala organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE) a nadácia Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave. Blog nadväzuje na analýzu „Ako posilniť nezávislosť a odbornosť verejných inštitúcií“ zverejnenú v júni 2018.
Peter Goliaš, Adam Kušnirik
INEKO