TA3, 10.4.2015
Hlavné myšlienky: Pozitívom trojročného pôsobenia vlády v ekonomickej oblasti je stabilizácia verejných financií a lepší výber daní, negatívami je nevyužitý čas na zlepšovanie podnikateľského prostredia ako aj na reformy zdravotníctva a školstva. Nezamestnanosť začala vlani konečne citeľnejšie klesať a tento trend pokračuje aj v tomto roku, stále je však vysoká. Poklesu pravdepodobne pomáha neefektívne dotovanie pracovných miest, ale už aj systémové zmeny ako napríklad zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom či zavedenie súbehu sociálnych dávok a príjmu z práce. Ak sa tento predpoklad potvrdí aj v nasledujúcich mesiacoch, mala by vláda pokračovať v rozšírení týchto systémových zmien.
Peter Goliaš prezentuje 26.3.2015 v bulharskej Sofii jeho pohľad na hlavné riziká rozpadu eurozóny, ich príčiny ako aj možnosti riešenia. Prednáška sa uskutoční v rámci medzinárodného projektu Time for the Third Step? The V4+ and the Eurozone Accession, ktorý finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Projekt vedie poľský Inštitút pre medzinárodné vzťahy a partnermi sú think-tanky a inštitúcie z krajín V4, Rumunska a Bulharska.
Peter Goliaš napísal pre Svetovú banku blog o skúsenostiach Slovenska so zavedením plných odvodov na dohody a so zavedením odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre ľudí s nízkym príjmom.
Prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že objednávanie všetkých pacientov na vyšetrenie na konkrétny čas by malo byť samozrejmosťou a „štandardom, ktorý umožní lekárovi manažovať pacienta tak, ako je to obvyklé aj v iných členských štátoch EÚ“, pričom poplatky za objednanie na konkrétny čas nie sú podľa neho zavedené v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Prezident však nepovedal B. A to je fakt, že vo vyspelých krajinách Európy sa pri návštevách ambulancií lekárov zväčša platí. A tiež nepovedal, ako by vyriešil nesúlad medzi ponukou a dopytom po zdravotníckych službách na Slovensku, čo je škoda a závan populizmu.
Na Slovensku chodíme k lekárovi najčastejšie v celej EÚ – v priemere každý vyše 11-krát ročne, priemer EÚ je 6,6-krát (pozri graf; pozn.: Maďarsko je nadhodnotené započítaním aj návštev MR- iek a CT-čiek). Zrušením poplatkov sa dopyt po návštevách u lekára nezníži a ponuka zo strany lekárov sa skôr zníži, lebo nebudú motivovaní odliečiť čo najviac pacientov. Tým sa práve nerovnováha medzi ponukou a dopytom ešte viac zväčší a bude sa znižovať bohužiaľ živelne – napríklad cez dlhšie čakanie v ambulancii alebo na termín, cez rôzne polooficiálne poplatky, úplatky a dary, prípadne zhoršenou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Civilizovaným spôsobom by sa rovnováha vedela dosiahnuť cez v zahraničí už osvedčené nástroje, ako je napríklad oficiálny cenový mechanizmus (t.j. napr. “zajacovky“ a/alebo finančná spoluúčasť pacienta na liečbe pri stanovení ochranného stropu).
Peter Goliaš, Matej Tunega a Peter Klátik budú pôsobiť od februára do septembra 2015 ako experti v projekte Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý realizuje Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR. Náplňou ich práce bude okrem iného analýza dát o uplatnení absolventov vysokých škôl na trhu práce a poskytnutie spätnej väzby k navrhnutej metodike hodnotenia uplatniteľnosti absolventov.