Dátum: 16.02.2011
Popri reformách to chce aj lepšiu osvetu o zdravom životnom štýle
Odkedy sa mi narodil syn, stal som sa vďaka manželke viac-menej pravidelným čitateľom časopisu Mama a ja. A vo februárovom vydaní som sa dočítal o skúsenosti jednej slovenskej mamičky, ktorá žije vo Švédsku:
„Vo Švédsku je „natural“ prístup = ruky preč od liekov. Presvedčili sme sa o tom nedávno. Keď Mattias týždeň kašľal, šli sme k SDS (špecializovaná detská sestra) a tá nám povedala, veď je november… O týždeň, keď sa to nezlepšilo, zavolala som jej opäť, na čo nás objednala k lekárovi. Ten syna prezrel a povedal mi, aby si malý každé ráno poriadne rozcvičil pľúca. Žiaden sirup, žiadne lieky… TREBA CVIČIŤ. Nevedela som, či žartuje, alebo to myslí vážne. Švédi sú totiž športoví nadšenci, športujú v každom veku…“
Aký to je rozdiel oproti našej kultúre, keď sa návšteva lekára málokedy zaobíde bez receptu.
Mimochodom, na stránke anglickej NHS som sa dozvedel, že dospelý človek by mal byť aktívny (t.j. vykonávať akýkoľvek pohyb, ktorý vás zadýcha a zahreje), aspoň 30 minút denne najmenej päť dní v týždni. Môže tak znížiť riziko vzniku vážnych chronických ochorení až o polovicu. Prečo mi to doteraz nepovedal žiadny slovenský lekár?
A teraz zopár čísel. Na Slovensku má viac než polovica ľudí nadváhu alebo obezitu. Podľa OECD Health Data 2010 to bolo 51,5% z celkovej populácie v roku 2008 (najväčší podiel v OECD malo USA so 68%, najmenší Japonsko s 24%). Je pritom známe, že náklady na zdravotnú starostlivosť o ľudí s nadváhou alebo obezitou sú nadpriemerné. Podľa jednej štúdie sú napríklad v USA náklady na zdravotnú starostlivosť pre obéznych ľudí o 36% vyššie ako priemer a náklady na lieky dokonca o 77%. USA má pritom najviac obéznych ľudí v OECD (34% populácie, pre porovnanie v SR je to 17%) a tiež najvyššie náklady na zdravotníctvo (16% HDP v roku 2008, pre porovnanie v SR to bolo 7,8%).
Je zrejmé, že kultúra predpisovania liekov, nedostatok pohybu a vysoký podiel ľudí s nadváhou a obezitou prispievajú k vysokej spotrebe liekov aj na Slovensku. Podľa údajov OECD Slovensko spotrebuje nadpriemer denných dávok liekov na tisíc obyvateľov až v šiestich z deviatich hlavných liekových skupín.
Spotreba liekov v roku 2008 v hlavných skupinách
(počet denných dávok na 1000 obyvateľov)
| - | Slovensko | Priemer OECD |
|---|---|---|
| Tráviaca sústava | 268 | 186 |
| Svaly a kosti | 149 | 72 |
| Dýchacia sústava | 188 | 103 |
| Krvný obeh | 134 | 112 |
| Srdcovocievny systém | 545 | 483 |
| Protiinfekčné lieky (vrátane antibiotík) | 29 | 22 |
| Močový trakt, pohlavné orgány | 71 | 76 |
| Hormóny (okrem pohlavných) | 28 | 34 |
| Nervová sústava | 153 | 184 |
Zdroj: OECD HEALTH DATA 2010
Poznámka: Denná dávka, tzv. DDD (Defined Daily Dose), je medzinárodne používaná jednotka na meranie spotreby liekov definovaná ako priemerná denná dávka liečiva (resp. účinnej látky) v jeho hlavnej indikácii pre dospelého človeka.
Problém, ako znížiť nadmernú spotrebu a tiež výdavky na lieky, patrí medzi kľúčové v diskusiách o reforme slovenského zdravotníctva. Pri hľadaní riešení by sme nemali zabúdať na osvetu o zdravom životnom štýle, ktorá podľa nás nie je dostatočná. Osveta by mala byť cielená nielen na širokú verejnosť, ale aj na vzdelávanie lekárov, študentov medicíny a tiež detí už na základných školách. Šíriť ju je vo verejnom záujme a tiež v záujme zdravotných poisťovní, ktoré platia prevažnú časť výdavkov v zdravotníctve.
Tento článok vznikol ako súčasť projektu i-Health.sk, ktorý finančne podporuje zdravotná poisťovňa Dôvera.
Peter Goliaš, INEKO