Dátum: 22.01.2013
“Ozdravný plán” fakultnej nemocnice v Žiline, ale aj ostatných štátnych nemocníc treba zverejniť!
Minulý týždeň mi redaktor denníka SME Ján Krempaský zaslal mailom na okomentovanie podstatnú časť ozdravného plánu1 žilinskej fakultnej nemocnice, ktorý sa stal terčom mediálneho záujmu v dôsledku jeho externého obstarania za 10-tisíc euro firmou PP PARTNERSHIP, s.r.o. českého manažéra a podnikateľa Tomáša Tvarůžeka, ktorý spolupracoval s riaditeľom žilinskej nemocnice Štefanom Volákom už aj počas jeho pôsobenia v nemocnici v Kežmarku v roku 2009. Vo všetkých troch obchodných spoločnostiach, v ktorých Tvarůžek momentálne figuruje na Slovensku (podľa www.orsr.sk), pôsobí pritom ako jediný štatutárny orgán – konateľ – istý pán Juraj Majer povolaním kotolník.
Redaktor denníka SME ma na základe žiadosti od MZ SR ako zriaďovateľa FNsP Žilina poprosil, aby som žilinský ozdravný plán zhodnotil, ale nešíril ho ďalej, nakoľko ho vedenie nemocnice chce prezentovať najprv svojim zamestnancom. Ozdravný plán mal pritom vypracovať Tomáš Tvarůžek už 8.10.2012. O predmetný materiál sa začala zaujímať odborná verejnosť, redaktorke TV Markíza Barbore Demešovej sa ho do dnešných dní nepodarilo od ministerstva zdravotníctva získať. Máme za to, že podobné dokumenty štátnych príspevkových organizácií, ktoré sú obstarávané z verejných peňazí, sa musia zverejňovať, aby mohla fungovať aj verejná kontrola. Navyše nevidíme v podnikateľskom pláne žilinskej nemocnice žiadne citlivé informácie, ktoré by sa verejnosť alebo lekári nemali dozvedieť. Vzhľadom na sľub redaktorovi SME o nešírení ozdravného plánu a na fakt, že jeho zverejnenie je určite vo verejnom záujme vznikla u nás v INEKO dilema, ako sa s tým vysporiadať, a tak sme zvolili cestu na tomto mieste ohodnotiť a okomentovať ozdravný plán žilinskej nemocnice podrobnejšie ako pre denník SME.
Analýza „ozdravného plánu“ FNsP Žilina
Ak neberieme do úvahy obal a obsah podnikateľského plánu, tak tento dokument žilinskej nemocnice za 10 000 EUR tvorí 2714 slov – teda niečo vyše 13 strán textu, grafov a tabuliek s rozšafným layoutom, ktorý umelo navyšuje počet strán. Jedna strana materiálu tak vyšla verejné financie na takmer 770 EUR. Podstata plánu sa však dá nájsť na 3 stranách. Ostatné je väčšinou vata s informáciami s minimálnou pridanou hodnotou, čo sa týka ozdravenia a stabilizácie nemocnice. U nás v INEKO sme odhadli, že materiál podobného rozsahu a kvality ako v Žiline by mali vedieť vypracovať zamestnanci každej nemocnice za pár dní a náklady na jeho skompletizovanie by nesmeli presiahnuť výšku minimálnej mzdy (t.j. 327,20 EUR v roku 2012).
Na úvodných vyše 4 stranách žilinského plánu môžeme nájsť základné údaje o organizácii (názov, IČO, meno riaditeľa …), aký predmet činnosti vykonáva („poskytovanie konkrétne špecifikovanej zdravotnej starostlivosti“) a vymenovanie všetkých oddelení nemocnice s počtami lôžok a mierou obložnosti. Z týchto štyroch strán je teda užitočnou informáciou akurát tak počet lôžok a obložnosť na jednotlivých oddeleniach, čo by sa dalo zredukovať do jednej tabuľky na necelú jednu stranu.
Nasleduje stručne vymenovaných 8 cieľov nemocnice, z ktorých má aspoň akú-takú mieru konkrétnosti a merateľnosti len jeden – dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Ciele ako napr. poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť či zvýšiť efektívnosť nemocnice je ako konštatovanie „missiek“, že chcú svetový mier.
Ďalšia kapitola predstavuje na 5 stranách základný vývoj hospodárenia nemocnice s rozborom výnosov a nákladov, vývojom pohľadávok a záväzkov a tiež likvidity. V tejto kapitole je zobrazená i väčšina tabuliek a grafov celého plánu. Tu uvedené informácie by boli určite nevyhnutné pre tvorbu zmysluplného ozdravného plánu, mali by byť jeho východiskom, avšak mali by predstavovať len akési „intro“, vovedenie do deja a poskytnúť by ich mal vedieť takmer každý účtovník, zamestnanec ekonomického oddelenia, controller či každá trochu šikovnejšia asistentka/asistent riaditeľa.
A prichádza na rad posledná časť dokumentu, ktorá by mala byť pulzujúcim srdcom každého ozdravného plánu. Mal by to byť podrobný “návod na použitie”, “manuál“ ako sa dostať zo strát a zadlženia a ako zvýšiť efektívnosť a výkonnosť jednotlivých oddelení. Namiesto toho však pán Tvarůžek na 3 stranách iba v hrubých obrysoch načrtáva plánované opatrenia.
V oblasti výnosov sa dozvedáme, že medziročný nárast príjmov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v priemere o cca X% súvisí so zvýšením výkonnosti jednotlivých oddelení nemocnice. Ale ako konkrétne sa k tej zvýšenej výkonnosti má nemocnica dopracovať, nevedno. Teda, aby som úplne nekrivdil, autor ozdravného plánu navrhuje „robiť také výkony, po ktorých je dopyt poistencov a poisťovní“ a vykonávať ich v takej frekvencii, „ktorá je pre nemocnicu výhodná“. Ďalej navrhuje „využiť všetky možné zdroje zdravotníckych služieb, ktoré môže nemocnica predať zdravotným poisťovniam“. Treba podľa neho efektívne a bez chybovosti vykazovať zdravotné výkony a dôležité je podľa neho tiež „rokovanie s poisťovňami pre zabezpečenie efektívnych služieb pre poistencov“. Podľa mňa málo konkrétne, merateľné, a teda ťažko kontrolovateľné.
Podnikateľský plán žilinskej nemocnice predpokladá nárast príjmov od občanov za zdravotné výkony a nadštandardné služby. Aké konkrétne výkony a služby, pre koho, o koľko a prečo zdražejú práve oni, sa z plánu už nedozvieme. Plán hovorí akurát, že „je potrebné marketingovo stanoviť cenu tak, aby bola akceptovaná pre platcu a aj nemocnicu“.
V oblasti nákladov hrajú pri konsolidačnom pláne žilinskej nemocnice najzásadnejšiu rolu personálne náklady, ktoré majú byť v roku 2015 aj v absolútnych číslach nižšie, ako sú v súčasnosti. Po úpravách v zmluvách má dôjsť aj k prepúšťaniu zamestnancov. Či sa bude prepúšťanie týkať nezdravotníckych pracovníkov alebo aj zdravotníckych, koľkých, z akých oddelení a prečo, to ozdravný plán nehovorí. Máme si počkať na výsledky personálnych auditov.
Ostatné náklady majú stúpať. Najvýraznejšie porastú náklady súvisiace s modernizáciou nemocnice a inováciami. Materiál sa však zmohol len na suché konštatovanie, že je to nutná potreba.
Pri nákupoch liekov, zdravotníckeho materiálu a pomôcok je podľa dokumentu „nutné vyvinúť tzv. permanentný tlak na cenu s cieľom jej znižovania“. K tomu majú slúžiť tieto nástroje: „verejné obstarávanie, využívanie akčných ponúk, združovanie sa do nákupov s inými organizáciami, konzultácie so zriaďovateľom“. Prínosom by bolo, keby autor plánu ten tzv. permanentný tlak na cenu aj rozmenil na drobné. Dám mu tip. Nech si klikne na našu štúdiu realizovanú v spolupráci s Transparency International Slovensko a tam zistí, že tlak na cenu sa prirodzene a automaticky vytvorí, ak v tendroch súťaží viac ako jeden dodávateľ a uskutočňujú sa e-aukcie. Žilinská nemocnica pritom patrila v období 2009 – 1Q2012 v oboch ukazovateľoch medzi najhoršie nemocnice v SR, čiže bolo by čo zlepšovať. Podiel elektronických aukcií na celkovom objeme obstarávania FNsP Žilina tvoril len 2,8% a v jej tendroch sa v priemere2 zúčastňovalo len 1,2 uchádzača.
Konsolidácia hospodárenia fakultnej nemocnice v Žiline sa má teda podľa ozdravného plánu realizovať najmä cez výrazné zvyšovanie príjmov nemocnice, a to hlavne od zdravotných poisťovní, čo pokladáme za značne rizikové, keďže splnenie tohto cieľa nebudú mať v Žiline len vo vlastných rukách. Viac pod svojou kontrolou majú nemocnice vývoj na nákladovej strane. To, že sa žilinský ozdravný plán až príliš spolieha na štát vo forme vyšších výnosov od VšZP dokumentuje aj záver materiálu, kde sa deklaruje akútna potreba poskytnutia „preddavku“ vo výške takmer 11 mil. EUR od štátnej zdravotnej poisťovne na úhradu dlhov po lehote splatnosti, keďže inak nemocnica zostane v platobnej neschopnosti a zlepšenie finančnej situácie nenastane.
Takže na záver prichádza pointa – bez ďalšej finančnej výpomoci štátu sa podľa žilinského ozdravného plánu zlepšenie finančnej situácie nemocnice neuskutoční. A tu nastáva i vážne riziko pre konsolidáciu celých verejných financií, ak podobné „ozdravné plány“ majú i ďalšie štátne nemocnice. Aj preto je vo verejnom záujme, aby boli sprístupnené verejnosti.
Dušan Zachar
INEKO
P.S.: DÔLEŽITÉ! Po dopísaní tohto blogu sa nám dostal do rúk materiál Projekt Stratégia rozvoja Fakultnej nemocnice Žilina, s ktorým uspel Štefan Volák vo výberovom konaní na obsadenie postu riaditeľa FNsP Žilina. Ozdravný plán, ktorý si Volák už z postu riaditeľa objednal od Tomáša Tvarůžeka a zaplatil jeho firme 10 000 EUR, je však v jeho najdôležitejšej 3-stranovej kapitole, kde sa navrhujú opatrenia na ozdravenie nemocnice, z podstatnej časti odkopírovaný od slova do slova z projektu Štefana Voláka, s ktorým sa zúčastnil výberového konania na riaditeľa.
Téma ako lusk pre investigatívnych novinárov a námet na zamyslenie a konanie pre ministerstvo zdravotníctva a zodpovedné kontrolné orgány…
INEKO realizuje projekt i-Health, ktorý finančne podporuje zdravotná poisťovňa Dôvera.
1 Oficiálny názov je Podnikateľský plán na obdobie 2012 – 2015.
2 Objemom zákaziek vážený priemer.