Dátum: 02.02.2011
1. Mal by štát podľa vás pokračovať v privatizácii svojho majetku?
Určite áno. Naša analýza z minulého roka ukázala, že štátne firmy hospodária zle a významne zaťažujú verejné financie. Výnosnosť ich vlastného imania je skoro vždy nižšia, než u porovnateľných čiastočne privatizovaných alebo súkromných firiem. Štátne vlastníctvo navyše vytvára konflikty záujmov, keď štát na jednej strane požaduje dividendy a súčasne bráni prijať nepopulárne ozdravné opatrenia. Konfliktná je aj situácia, keď je štát súčasne regulátorom, čiže rozhodcom a aj vlastníkom, čiže hráčom na trhu.
2. Čo by sa podľa vás malo predať a čo by si mal štát ponechať? (a prečo)
Predať by sa mali najmä firmy, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí. Úlohou štátu totiž nie je súperiť so súkromným sektorom. Ide napríklad o bratislavské letisko, železničné Cargo, podiel v Slovak Telecome, alebo SAD-ky. V prípade monopolov je potrebné najskôr vytvoriť efektívny regulačný rámec a následne aspoň čiastočne privatizovať. Do tejto skupiny patria teplárne, Slovenská pošta, Lesy SR, SEPS, železničné spoločnosti, vodárne, mnohé nemocnice, či Všeobecná zdravotná poisťovňa. Ponechať by si štát mal najmä firmy, pri ktorých može strata vlastníckej kontroly ohroziť bezpečnosť občanov.
3. Súhlasíte s názorom, aby sa privatizovali iba stratové podniky?
Považujem to za populistické vyhlásenie. Štátne firmy majú väčšinou nižšie zisky, než je ich potenciál. Čiže privatizáciou štát môže získať viac, než poberaním dividend. Pozitívnym efektom privatizácie sú tiež často lepšie služby pre občanov.
4. Ktoré podniky by podľa vás mal štát držať za každú cenu?
Zvážiť treba najmä predaj monopolov, pri ktorých ani regulačný rámec nie je zárukou efektívnosti a bezpečnosti pre občanov. Treba to posudzovať osobitne, zvlášť citlivá môže byť jadrová energetika. Štát tiež môže uprednostniť vyplácanie dividend z čiastočne privatizovaných monopolov, ktoré kontroluje súkromný investor. Ale aj tu sa už potvrdilo riziko politických zásahov, napríklad pri určovaní cien zemného plynu pre domácnosti.
5. Akú formu privatizácie by mal štát zvoliť? (má sa zbaviť celých firiem, ale si ponechať aspoň minoritné kontrolné balíky)
Vo firmách pôsobiacich v konkurenčnom prostredí treba predať celý podiel. Pri monopoloch to závisí od schopností aj možností štátu definovať efektívny regulačný rámec.
6. Má byť kritériom pri rozhodovaní o predaji hlavne cena, ktorú štát za tieto firmy získa, alebo by sa malo prizerať aj na plány, ktoré investor má s podnikom?
Rozhodujúca by mala byť cena. Skúsenosť s Transpetrolom nás tiež poučila, že treba minimalizovať riziko predaja významných firiem investorom z menej stabilných regiónov.
7. Ako by sa podľa vás mali použiť peniaze z privatizácie a koľko by podľa vás mohol štát predajom svojho majetku zarobiť?
Prioritou by malo byť zníženie verejného dlhu. Prípadne by sa peniaze mohli použiť na krytie deficitu Sociálnej poisťovne spôsobenej druhým pilierom. Potenciálne výnosy závisia od rozsahu privatizácie, čo si netrúfam odhadnúť.
8. Dá sa jednoznačne povedať, že podnikom, ktoré nie sú ovládané štátom sa darí lepšie ako tým, kde manažérov nominuje vláda?
Naša analýza z minulého roka to potvrdila. Ak sa vo svete niektorým štátnym firmám darí, ide väčšinou o štáty s nízkou korupciou. Dlhodobo ale štátne podnikanie považujem za menej efektívne než súkromné a to najmä kvôli riziku neodborných politických zásahov.
Peter Goliaš, INEKO
Odpovede boli písané pre denník Hospodárske noviny. Niektoré citáty z rozhovoru boli zverejnené tu a tu.