Dátum: 17.09.2008
Politik môže sľúbiť voličom nižšie ceny a vyššie platy než tie, o ktorých rozhodol trh, prípadne nezávislé inštitúcie. Ak si však bude chcieť udržať popularitu a sľub plniť, neostane mu iná možnosť, než zaútočiť proti trhu a obmedziť nezávislosť úradov. Vystaví sa tak nielen zvýšeniu ekonomických rizík, ale aj rizík politických. S cenami a platmi totiž tradične väčšina spokojná nie je. Aj preto dlhodobo nie sú ekonomicky úspešné spoločnosti, kde sa o týchto parametroch rozhoduje priamo politicky. Náš premiér po tlakom svojich vlastných sľubov preberá na seba čoraz viac rozhodovacích právomocí. Ak svoju stratégiu neupraví, onedlho bude môcť už ťažko zvaliť vinu na trh, regulačné úrady a zákonné valorizačné mechanizmy za to, že ľudia nie sú spokojní s vysokým rastom cien a nízkym rastom miezd.
Koncom minulého storočia sa presadila nezávislosť centrálnych bánk od vlád. Súčasťou logiky tohto trendu bolo, že kritická časť verejnosti a zodpovední politici pochopili, že tlačením nekrytých peňazí sa naozaj dlhodobo nedajú riešiť hospodárske a sociálne problémy spoločnosti. Súčasne si však uvedomili, že tlaku väčšiny sa bude vzdorovať ľahšie, keď vlády delegujú monetárnu politiku na nezávislý subjekt, na ktorý si dokonca z času na čas budú môcť pred verejnosťou aj posťažovať. Dnes už na nezávislosť emisných bánk neútočia ani nezodpovední politici, populisti. Ani oni nesľubujú ľuďom natlačiť dostatok peňazí. Vedia, čo by nasledovalo: očakávanie väčšiny, že natlačia konečne toľko peňazí, koľko si ľudia „zaslúžia mať“. Vládni politici by museli v takej situácii voliť buď splnenie deštruktívnych túžob voličov, alebo (čo je pre nich vari ešte horšie) ich odmietnutie. V jednom aj v druhom prípade pre nich zlé riešenie – pasca. Podobnú logiku má množstvo procesov v ekonomike. Politik môže sľúbiť, že zabráni podnikateľom neprimerane zvyšovať ceny, lenže zoberie tak na vlastné plecia zodpovednosť za rozhodnutie o výške cien. Môže ovládnuť úrad pre reguláciu, lenže skôr alebo neskôr príde očakávanie väčšiny, že ceny energií budú nižšie než optimálne. Nie možno, určite. Ak sa potom nepostaví proti väčšine, rozhodne zle pre všetkých. Podobné je to aj s minimálnou mzdou. Kým ju nezvýši na úroveň evidentne výrazne zvyšujúcu nezamestnanosť, voliči ju väčšinou budú považovať za nízku. Premiér sa takto necháva po krôčikoch tlačiť snahou o udržanie popularity do pasce. Ak bude pokračovať, čoskoro to nebude trh, valorizačný mechanizmus alebo nezávislý orgán, ktorý bude zodpovedný za prijatie nepopulárnych rozhodnutí, ale priamo on. To on kedykoľvek subjektívne určí, koľko bude stáť plyn, to on určí, koľko budú zarábať nízko kvalifikovaní, on určí, koľko odvedú živnostníci, aké môžu byť ceny všetkých tovarov v obchodoch po konverzii na Euro atď. Neudržateľne veľká zodpovednosť. Ekonomicky, aj politicky.
Eugen Jurzyca
september 2008
písané pre PAS a EU Observer