Dátum: 21.10.2011
Slovensko má v EÚ dlhodobo najvyšší deficit hneď po Grécku a Maďarsku
Slovensko patrí dlhodobo medzi najväčších rozpočtových hriešnikov v EÚ. Aspoň čo sa týka výšky deficitu verejných financií. Ak sa pozrieme na údaje Eurostatu o vývoji deficitu v štátoch EÚ v rokoch 1995 až 2010, zistíme, že pri porovnaní priemerných ročných deficitov je na prvom mieste Grécko s deficitom -7,2% HDP (údaje pri Grécku sú len za roky 2000-2010), na druhom mieste Maďarsko s deficitom -6,0% HDP a na treťom mieste Slovensko spolu s Maltou s deficitom -5,6% HDP. Nasleduje Česká republika s deficitom -4,7% HDP, Poľsko (-4,6%) a Portugalsko (-4,5%).
Zaujímavý je aj koniec tabuľky (pozri nižšie), kde vidno, že v EÚ sú aj štáty, ktoré dlhodobo hospodária s prebytkami. Konkrétne ide o Švédsko, Estónsko, Dánsko, Fínsko, Luxembursko a Nórsko.
Pri pohľade na výšku verejného dlhu sme na tom v medzinárodnom porovnaní podstatne lepšie. V roku 2010 dosiahol náš dlh „len“ 41% HDP, pričom ešte nižší bol v ČR, Rumunsku, Litve, Slovinsku, Bulharsku, Švédsku, Estónsku a Luxembursku. To, že nás rekordne vysoké deficity nedostali medzi štáty s rekordne vysokými dlhmi, zrejme možno vysvetliť troma faktormi. Po prvé nízkym dlhom na začiatku porovnávacieho obdobia, keďže v roku 1995 malo Slovensko verejný dlh len na úrovni 22,1% HDP. Po druhé rozsiahlou privatizáciou, z ktorej príjmov sme kryli významnú časť deficitov a tiež zaplatili časť dlhu. A po tretie relatívne rýchlym rastom HDP, keď v uvedenom období rástlo rýchlejšie už len Írsko a Estónsko.
Pravdepodobne najmä vďaka privatizácii a rastu HDP nepatril nárast verejného dlhu na Slovensku v rokoch 1995-2010 medzi najrýchlejšie v EÚ. Kým u nás stúpol „len“ o 18,9% HDP, v Grécku to bolo až o 45,8% HDP a napríklad v Portugalsku o 33,8% HDP. Dobré čísla nevykazujú ani veľké štáty EÚ, keď napríklad Veľkej Británii stúpol dlh až o 28,8% HDP, Francúzsku o 26,2% HDP a Nemecku o 27,6% HDP. Na druhej strane Španielsku dlh klesol o 3,2% HDP a Taliansku o 2,5% HDP. Tieto dve krajiny teda majú už dlhodobo dlh blízky súčasnej úrovni, pri ktorej sa dnes v dôsledku straty dôvery investorov špekuluje o ich solventnosti. Asi neprekvapuje, že najviac sa dlh podarilo znížiť severským krajinám ako Švédsko (-33% HDP) a Dánsko (-29%), viac prekvapivé je Belgicko (-33,6%) alebo Bulharsko (-92,1%).
Pozoruhodná na týchto dátach je ešte skutočnosť, že až v 13 štátoch EÚ prekročil za roky 1995-2010 priemerný deficit verejných financií 3% HDP a v 16 štátoch prekročil dlh za minulý rok 60% HDP. Aj to čosi svedčí o dodržiavaní Paktu stability a rastu.
Je zrejmé, že pokračovanie v doterajšom hospodárení vo verejných financiách na Slovensku nie je udržateľné a skôr či neskôr bude viesť k bankrotu. Preto je namieste vážne prehodnotiť deficitné hospodárenie štátu a urobiť všetko preto, aby sme sa viac podobali severským štátom, ktoré dlhodobo dokážu hospodáriť s prebytkami a znižovať dlhy. Dobrým východiskom (aj keď určite nie postačujúcim) môže byť aktuálny návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zavádza dlhovú brzdu, výdavkové limity, nezávislú fiškálnu radu a zvyšuje transparentnosť pri monitorovaní a informovaní o stave vo verejných financiách. Dúfame, že napriek pádu vlády tento zákon bude schválený. Dôležitým predpokladom je aj dodržanie záväzku znížiť deficit verejných financií pod 3% HDP do roku 2013 a pokračovanie v znižovaní deficitu až k vyrovnanému rozpočtu.
Je zrejmé, že pre splnenie týchto predpokladov sa kľúčová zmena musí udiať v hlavách našich politikov a teda nevyhnutne aj v názoroch širokej verejnosti. Chceme alebo nechceme zostať medzi najväčšími rozpočtovými hriešnikmi v EÚ?
Údaje o salde verejných financií, verejnom dlhu a raste HDP v štátoch EÚ a Nórsku (v % HDP)
| - | Priemerný ročný deficit/prebytok 1995-2010 | Verejný dlh 1995 | Verejný dlh 2010 | Zmena dlhu 1995-2010 | Priemerný ročný reálny rast HDP 1995-2010 |
|---|---|---|---|---|---|
| Greece | -7,2 | 97,0 | 142,8 | 45,8 | 2,53 |
| Hungary | -6,0 | 85,4 | 80,2 | -5,2 | 2,34 |
| Slovakia | -5,6 | 22,1 | 41,0 | 18,9 | 4,61 |
| Malta | -5,6 | 35,3 | 68,0 | 32,7 | 1,55 |
| Czech Republic | -4,7 | 14,6 | 38,5 | 23,9 | 2,91 |
| Poland | -4,6 | 49,0 | 55,0 | 6,0 | 4,41 |
| Portugal | -4,5 | 59,2 | 93,0 | 33,8 | 1,87 |
| Italy | -3,6 | 121,5 | 119,0 | -2,5 | 0,95 |
| Romania | -3,6 | 6,6 | 30,8 | 24,2 | 2,66 |
| France | -3,5 | 55,5 | 81,7 | 26,2 | 1,69 |
| Lithuania | -3,5 | 11,5 | 38,2 | 26,7 | 4,61 |
| United Kingdom | -3,3 | 51,2 | 80,0 | 28,8 | 2,39 |
| Slovenia | -3,1 | 26,7 (2001) | 38,0 | 11,3 | 3,55 |
| Cyprus | -3,0 | 51,4 | 60,8 | 9,4 | 3,13 |
| Euro area (17 countries) | -2,8 | 71,6 (1999) | 85,1 | 13,5 | 1,69 |
| Spain | -2,6 | 63,3 | 60,1 | -3,2 | 2,92 |
| EU (27 countries) | -2,5 | 65,7 (1999) | 80,0 | 14,3 | 1,85 |
| Austria | -2,4 | 68,3 | 72,3 | 4,0 | 2,15 |
| Ireland | -2,4 | 82,0 | 96,2 | 14,2 | 4,93 |
| Latvia | -2,3 | 15,1 | 44,7 | 29,6 | 4,20 |
| Germany | -2,2 | 55,6 | 83,2 | 27,6 | 1,30 |
| Belgium | -1,7 | 130,4 | 96,8 | -33,6 | 3,20 |
| Netherlands | -1,2 | 76,1 | 62,7 | -13,4 | 2,32 |
| Bulgaria | 0,0 | 108,3 (1997) | 16,2 | -92,1 | 2,69 |
| Sweden | 0,2 | 72,8 | 39,8 | -33,0 | 2,66 |
| Estonia | 0,3 | 8,2 | 6,6 | -1,6 | 4,89 |
| Denmark | 1,0 | 72,6 | 43,6 | -29,0 | 1,51 |
| Finland | 1,5 | 56,6 | 48,4 | -8,2 | 2,95 |
| Luxembourg | 2,1 | 7,4 | 18,4 | 11,0 | 3,89 |
| Norway | 13,2 | 29,2 (2001) | 44,7 | 15,5 | 2,38 |
Zdroj: INEKO podľa údajov Eurostatu
Poznámky:
1. Priemerný ročný deficit/prebytok je pre Grécko za roky 2000-2010, Bulharsko 1998-2010, EU27 1997-2010, Nemecko a Holandsko 1996-2010 a Nórsko 2001-2010.
2. Zmena dlhu je pre EU27 a Euro area za roky 1999-2010, Bulharsko 1997-2010, Slovinsko a Nórsko 2001-2010.
3. Priemerný ročný rast HDP je pre Poľsko, Luxembursko, Cyprus, ČR, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko, Portugalsko, EÚ 27 a Euro area za roky 1996-2010, pre Maltu za roky 2001-2010.
Peter Goliaš
INEKO