Dátum: 25.02.2013
Reakcia na blog pani Saskie Repčíkovej: Ako INEKO dláždi školám cestu do pekla
Všeobecné poznámky:
Zoznamy škôl, ktoré z hľadiska nezamestnanosti absolventov a výsledkov žiakov patria do spodného kvartilu a súčasne z hľadiska výšky normatívu patria do horného kvartilu, spolu s príslušnou tabuľkou v MS Excel sme poskytli BSK ako príklad toho, akým spôsobom je možné reagovať na novelu školského zákona. Naše odporúčanie uvedené v štúdii je presne takéto:
„Na základe dát identifikovať problémové školy a spolu s Metodicko-pedagogickým centrom a Štátnym pedagogickým ústavom navrhujeme vytvoriť stratégiu zlepšenia pre dané školy. V prípade nezlepšenia znížiť kapacitu prvých ročníkov daných škôl.“
Je z neho jasné, že odporúčame BSK problémové školy zatiaľ iba identifikovať a že takto identifikované školy neodporúčame rušiť, ale v spolupráci s odbornými inštitúciami odporúčame pre ne vypracovať stratégiu. Ak aj napriek tomu má niekto dojem, že „Kto nevyhovuje našim meraniam, nebude smieť otvoriť prvú triedu“, vyznieva zo štúdie INEKO“, tak ide o nesprávny dojem. V štúdii sa ani veta s týmto znením alebo zmyslom nenachádza.
K septembru budú ovplyvňovať počty prvých tried stredných škôl práve VÚC. INEKO sa snažilo vypracovať jeden z možných postupov, ktoré by mohli zohľadniť. Najmä preto, aby rozhodnutia neboli robené bez akýchkoľvek údajov.
Sme si vedomí, že dnes ešte nedokážeme merať pridanú hodnotu škôl, že spoľahlivosť a objektivita mnohých dát nie je stopercentná (ako vždy v štatistike), napriek tomu si myslíme, že pri riadení stredného školstva je lepšie mať prehľadne spracované údaje o úspešnosti žiakov na maturitách, o nezamestnanosti absolventov škôl, o výške normatívov a podobne, než ich nemať vôbec. Štúdia nie je písaná štýlom navádzajúcim k zjednodušeným záverom. Svedčí o tom napríklad toto odporúčanie: „Podporovať vytvorenie hodnotenia žiakov stredných škôl, ktoré by umožňovalo sledovať pridanú hodnotu škôl, t.j. aké vedomosti a zručnosti škola odovzdala svojim žiakom. Takéto hodnotenie by malo umožniť očistenie výsledkov žiakov stredných škôl o vplyv socio-ekonomického prostredia, resp. iných faktorov mimo vzdelávacieho procesu, ktoré vplývajú na výsledky.“ Alebo napríklad aj toto: „Zvážiť, resp. podporovať vytvorenie doplnkového hodnotenia výsledkov žiakov k existujúcej externej maturitnej skúške (finančná gramotnosť, partnerská gramotnosť, emocionálna inteligencia, dôvera, …).“
Poznámky ku konkrétnym bodom:
Saskia Repčíková: „Ak začne štát prenesene cez samosprávy na základe zjednodušených kritérií určovať, do ktorej školy budú môcť dať rodičia svoje deti, odoprie im základnú slobodu vybrať podľa nich najvhodnejšiu školu. Znamená to však nielen obmedzenie slobody rodiča, ale aj prevzatie jeho zodpovednosti. Budú v budúcnosti samosprávy (a štát) zodpovedať za to, ako sa ľudia pomocou svojho vzdelania uplatnia? Asi nie – a preto by ani nemali vstupovať do rozhodnutí rodiča o výbere školy.“
INEKO: Štát už do tohto rozhodnutia práveže vstupuje. Napríklad poskytovaním rôznej výšky normatívu. Ide o to, aby vstupoval čo najlepšie.
SR: „Ale porovnávať na vstupe náklady na štúdium – ročný normatív na žiaka vyjadrený v peniazoch a na výstupe výsledky – teda známku, vyjadrenú číslom, ktoré označuje priemernú známku školy pri maturitách ako výsledok štúdia za štyri roky? Takéto hodnoty sa jednoducho porovnať nedajú. Miešate hrušky s jablkami, hovorieval náš matematikár, a presne to urobili v štúdii analytici INEKO.“
INEKO: Po prvé, INEKO nebralo do úvahy len maturity, ale napríklad aj nezamestnanosť absolventov. Po druhé, naďalej si myslíme, že informácia o tom, že škola je veľmi drahá a súčasne má veľa nezamestnaných absolventov a zlé výsledky na maturite je relevantná. Výsledok pritom nemusí byť meraný v peniazoch.
SR:„Ako teda môžete INEKO porovnávať výsledky externej časti maturitnej skúšky, ktorej zadania sú úplne rovnaké pre gymnazistu aj maturanta z odbornej školy?“
INEKO: Súhlasíme s tým, že pri posudzovaní rozdielov medzi gymnáziami a strednými odbornými školami chýbajú údaje založené na meraní pridanej hodnoty najviac.
SR: „INEKO pritom úplne odignoroval existenciu odbornej maturity na stredných odborných školách, ktorú gymnazisti nemajú a jej koreláciu so zvýšenými nákladmi a normatívom na žiaka strednej odbornej školy.“
INEKO: Databázy s takýmito údajmi nie sú verejne dostupné. Aj v tomto smere však bude INEKO naďalej pracovať na skvalitňovaní merania výsledkov škôl. Ak bude takáto databáza sprístupnená, použijeme aj údaje z nej.
SR: „O zreteľnom úmysle navrhnúť školy, na odstrel svedčí fakt, že kým v rebríčku „najhorších“ stredných odborných škôl je menovaných 17 škôl, rebríček tých najlepších obsahuje iba 6 škôl..“
INEKO: Zoznam škôl, ktoré sa umiestnili v spodných kvartiloch pri sledovaných ukazovateľoch, obsahuje 17 stredných škôl. Zoznamy, ktoré naopak sledujú školy z horných kvartilov, obsahujú 16 stredných škôl.
SR: „Preto si INEKO nemôže dovoliť v hlavných zisteniach konštatovanie, že „najhoršie výsledky v BSK majú školy súkromných a iných zriaďovateľov“, keď zároveň v kapitole o priemerných výsledkoch z externej maturity podľa predmetov a zriaďovateľa za rok 2012 uvádza, že výsledky škôl súkromných a iných zriaďovateľov sú v Matematike a Nemeckom jazyku na úrovni B1 lepšie ako výsledky všetkých škôl BSK a v cudzom jazyku aj lepšie ako všetkých škôl v celej Slovenskej republike.“
INEKO: Pravdivé sú veru obe tvrdenia. Matematika: priemer za žiakov „súkromných škôl“: 52,3, priemer za žiakov všetkých škôl v BSK: 52,2. NJ B1: priemer za žiakov „súkromných škôl“: 45,9, priemer za žiakov všetkých škôl v BSK: 45,6. Avšak vo všetkých ostatných sledovaných maturitných predmetoch súkromné školy zaostávajú: SJ: 53,2 vs. 61,3, AJB1: 45,7 vs. 50,4,AJB2: 48,7 vs. 59,4, NJB2: 28,5 vs. 47,7. A pri porovnaní so všetkými strednými školami v SR sú výsledky podobné.
SR: „Učiteľský sabbatical (ktorý INEKO nazýva „sabatikál“) interpretuje štúdia ako nútené práce kvalitných učiteľov, ktorí majú byť vyslaní učiť na problémové školy, aby ich pomohli zlepšiť. Sabbatical, tak ako ho chápu kolegovia v zahraničí, je totiž práve naopak platenou prestávkou učiteľa vo výkone pedagogickej činnosti, určenou na jeho vlastný profesijný rozvoj, kontinuálne vzdelávanie, cestovanie, prípadne písanie knižiek či učebníc.“
INEKO: Tak ako sme to navrhli, to funguje napríklad v Šanghaji (učitelia s lepšími výsledkami idú na školy, kde majú žiaci horšie výsledky). Šanghaj je pritom úspešný v prieskume PISA. Príslušné odporúčanie štúdie INEKO začína slovami „Podporiť vytvorenie hodnotenia a odmeňovania práce najlepších učiteľov …“. Vôbec teda nejde o nútené práce, naopak, naša predstava bola financovať takéto aktivity zo štrukturálnych fondov. Presne tak to v štúdii je napísané.
PS: Zadanie zo strany Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa netýkalo vypracovania podkladov pre rozhodovanie o počte tried stredných škôl. Túto časť štúdie INEKO vypracovalo z vlastnej iniciatívy nad rámec pôvodného zadania.
Hlavným cieľom štúdie bolo vypracovanie podkladov pre rozvoj ľudských zdrojov.