Výdavky na školstvo u nás výrazne rástli

Dátum: 09.11.2012

Čo robiť, ak chceme aby to pokračovalo

„Na školstvo dávame málo a situácia sa nezlepšuje. Nízke platy učiteľov nepriťahujú do školstva tých najlepších a to sa časom negatívne prejaví na kvalite prípravy žiakov na život.“ Približne takto sa dá popísať postoj časti verejnosti smerujúcej ku štrajku, ktorý sa má konať koncom novembra.

Nie celé je to pravda. Platí, že na školstvo dávame v pomere k vyspelým krajinám extrémne málo. Z toho vyplýva aj fakt, že naši učitelia zarábajú menej v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, než je tomu napríklad v OECD. Nedokázali sme zatiaľ, že učiteľská práca priťahuje u nás do školstva málo špičkových študentov, ale jednak tušíme, že je to tak a jednak toto tušenie môžeme podporiť zahraničnými analýzami. Pravda je aj to, že kvalitní učitelia sú pre ďalší vývoj žiakov veľmi dôležití, dokonca viac, než si myslíme. Skúsenosť s kvalitnejším učiteľom znamená nielen nárast budúcich platov žiakov, ale napríklad aj rast pravdepodobnosti, že žiaci budú pokračovať v ďalšom štúdiu, alebo, že nebudú mať dieťa v tínedžerskom veku.

Nie je však pravda, že naša spoločnosť nezvyšuje výdavky na školstvo. Podľa OECD malo Slovensko medzi rokmi 2000 až 2009 (sú to najaktuálnejšie údaje) najvyšší nárast výdavkov na žiaka v „regionálnom školstve“1 spomedzi krajín EÚ (aj OECD). Celkový nárast výdavkov (teda na všetkých žiakov, bez ohľadu na zmenu ich počtu) bol u nás druhý najvyšší v EÚ (tretí v OECD). Rozhodujúci prepad Slovenska v rebríčkoch podľa financovania školstva nastal teda pred rokom 2000. Napríklad medzi rokmi 1995 a 2000 rástli naše výdavky na žiaka ročne v priemere o 1,7%, pričom priemer za EÚ bol vyšší, 3,6% (OECD 2,8%). V období medzi rokmi 2000 a 2009 bol však náš priemerný ročný nárast 9,1%, kým EÚ dosiahla priemer 3,7% (OECD 3,5%). Okrem tohto vidno v nasledujúcej tabuľke aj poradie troch krajín s najvyšším a troch s najnižším ročným rastom výdavkov na žiaka v EÚ2:

Zdroj: prepočet z tabuľky OECD, Education at a Glance, 2012. Poznámka: Poradie v tabuľke by bolo podobné aj v prípade porovnania celkových výdavkov na školstvo (bez ohľadu na zmeny v počtoch žiakov).

Na prvý pohľad je zrejmé, že v úvodnej dekáde tohto storočia rástli výdavky na školstvo najviac v krajinách, ktoré na jej začiatku uskutočnili reformy zamerané na zvýšenie efektívnosti ekonomiky. Ako napríklad Slovensko. Pozitívny vzťah medzi sklonom krajiny ku štrajkovaniu a nárastom výdavkov na školstvo na prvý pohľad z tabuľky zrejmý nie je. Mne veru ani na druhý.

Eugen Jurzyca, INEKO

[1] Základné a stredné školstvo.

[2] Spomedzi krajín, u ktorých boli k dispozícii dáta. Táto poznámka platí pre všetky medzinárodné porovnania uvedené v texte.