Dátum: 20.07.2011
Vďaka pôžičkám a štipendiám poplatky na vysokých školách nemusia obmedziť dostupnosť štúdia.
Ministerstvo školstva plánuje spoplatniť študijné programy, ktoré vysoké školy poskytujú v cudzích jazykoch, pokiaľ ekvivalentné programy existujú tiež v slovenčine. Ministerstvo argumentuje tým, že je problematické kryť zo štátneho rozpočtu nadštandardné náklady plynúce z výučby v cudzom jazyku. Za problém označuje aj to, že štúdium musí byť bezplatné i pre zahraničných študentov, ktorí po ukončení štúdia s najväčšou pravdepodobnosťou nezostanú na Slovensku.
Je to dobrý nápad? Aké sú hlavné výhody a nevýhody spoplatňovania vysokoškolského štúdia?
Argumentom v prospech bezplatného štúdia býva, že absolventi vysokých škôl sú svojou prácou prínosom pre celú spoločnosť. Štát investuje peniaze daňových poplatníkov do vzdelania lekárov, učiteľov či sudcov ako aj hercov či právnikov, ktorí nás svojou prácou všetkých obohacujú. Pravdou však je, že ak absolventi odídu do zahraničia, zvyčajne nevracajú spoločnosti, čo do nich investovala. Pritom nezáleží na ich štátnej príslušnosti. Môže ísť rovnako o zahraničných študentov, ktorí prišli na Slovensko zadarmo vyštudovať, aby sa vyhli poplatkom, ako aj o slovenských medikov smerujúcich do Nemecka za vyššími platmi.
V prospech (aspoň čiastočného) spoplatnenia tiež hovorí, že vysokoškolské štúdium väčšinou znamená veľmi konkrétny prínos pre samotných študentov v podobe nadpriemerných príjmov. Ak študujú zadarmo, tak sa im na túto investíciu prostredníctvom daní skladajú tiež tí, ktorí na vysokých školách nikdy neštudovali a zvyčajne zarábajú menej. Tento argument samozrejme neplatí pre študijné programy, ktoré sú pre spoločnosť dôležité, pritom však ich absolventi sú horšie finančne ohodnotení (napr. v školstve a zdravotníctve).
Tretím argumentom pre spoplatnenie je, že by vytvorilo priestor pre súťaž a jej prostredníctvom tlak na zvyšovanie kvality a efektívnosti škôl. Podmienkou, aby to fungovalo, je zverejňovanie informácií o kvalite jednotlivých študijných odborov a uplatniteľnosti ich absolventov tak, aby študenti vedeli lepšie posúdiť prínos štúdia vo vzťahu k výške poplatkov.
V prospech poplatkov hovorí tiež to, že by boli dodatočným zdrojom financií pre slovenské vysoké školy, ktoré sú dlhodobo podfinancované. Podľa štúdie OECD Education at a Glance 2010 je Slovensko výdavkami na vysoké školstvo na chvoste členských krajín. Dávame na ne iba 0,9% HDP oproti priemeru OECD 1,5%. Zo súkromných zdrojov pritom prispievame iba 0,2%, priemer OECD je 0,5%. Popri raste verejných výdavkov by teda odpoveďou na podfinancovanie malo byť najmä spoplatnenie štúdia.
Častou námietkou proti poplatkom býva, že sú bariérou, ktorá bráni študovať študentom z chudobných rodín. Zahraničné skúsenosti ale ukazujú, že spoplatnenie štúdia nemusí pre chudobných študentov predstavovať prekážku. Podľa štúdie OECD Education at a Glance 2010 majú krajiny s vysokými poplatkami za štúdium nadpriemerne veľa absolventov vysokých škôl v pomere k populačnému ročníku. Významná časť študentov totiž benefituje z adresnej štátnej podpory pri štúdiu, ktorá je súčasťou systému spoplatnenia v týchto krajinách.
Adresná podpora bola aj na Slovensku súčasťou vládneho návrhu spoplatnenia štúdia v roku 2004. Pre krytie poplatkov vo výške približne 9 až 11 tisíc Sk ročne vláda navrhla systém pôžičiek úročených od 4 do 6%, s dobou splatnosti 10 rokov. Absolventi s nízkymi príjmami mali získať odklad, za zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme (napr. v zdravotníctve či školstve) mal splácanie pôžičiek prebrať štát. Pre absolventov s priemernými vysokoškolskými príjmami však splátky mohli dosahovať až 10% zárobku.
Pre porovnanie sme sa pozreli na systém pôžičiek fungujúci vo Veľkej Británii alebo Austrálii, ktoré by podľa nás mohli byť vhodnou inšpiráciou aj pre zavádzanie školného na Slovensku. Oba štáty študentom prvého stupňa štúdia na verejných vysokých školách poskytujú pôžičky do plnej výšky školného (na druhom stupni sú poplatky deregulované a štát pôžičky neposkytuje). Britskí študenti platia poplatky, ktorých výšku nastavujú školy s ohľadom na regulačný strop. V Austrálii rozdeľujú študijné odbory do troch poplatkových kategórií podľa očakávaného príjmu absolventov. Štát stanovuje hornú hranicu poplatkov pre každú kategóriu. Štvrtú, špeciálnu kategóriu tvoria odbory, ktoré sú považované za národnú prioritu a majú preto najnižšie poplatky. Pôžičky sú úročené mierne, britské v súlade s indexom maloobchodných cien alebo úrokovej miery Bank of England, dlhy austrálskych študentov sa menia iba infláciou. Zásadnou črtou je, že pôžičky nemajú určenú dobu splatnosti, výška splátok a doba splácania závisia výlučne od výšky príjmov. Absolventi začnú dlh splácať, až keď ich príjmy prekročia hranicu, ktorá je v oboch krajinách nastavená približne vo výške mediánového platu absolventov VŠ. Briti s mediánovým príjmom majú splátky vo výške približne 2,5% hrubého príjmu, Austrálčania začínajú splátky na 4% hrubého príjmu. Percentuálna výška splátky rastie s výškou príjmu, v Austrálii však ani pri najvyšších príjmoch nepresiahne 8%, v Británii 9%. Austrália poskytuje zľavy z dlhu pri predčasnom splácaní i malých súm. Británia dlh absolventovi odpustí, ak nie je splatený do 30 rokov.
Na základe uvedených argumentov považujeme spoplatnenie denného štúdia na verejných vysokých školách za dobré riešenie. Platí to aj pre úmysel ministerstva zaviesť poplatky za štúdium v cudzom jazyku. Časť nákladov štúdia by niesli tí, ktorí z neho budú pravdepodobne benefitovať vyššími príjmami. Väčšiu časť nákladov budú zrejme i naďalej platiť daňoví poplatníci, presný podiel verejných a súkromných zdrojov bude závisieť od výšky poplatkov. Princíp, podľa ktorého študent priamo prispieva na náklady svojho štúdia, by však nemal zostať obmedzený na programy v cudzích jazykoch. Ohlásený zámer ministerstva by mal byť iba prvým krokom k rozsiahlejšiemu spoplatneniu denného vysokoškolského štúdia. Vzhľadom na špecifiká niektorých programov (ako napríklad už spomínané školstvo a zdravotníctvo), nedostatočné skúsenosti na Slovensku a tiež nepopulárnosť tohto kroku môžu byť poplatky zavádzané postupne, napríklad najskôr pre ďalšie programy, ktoré majú pre absolventov vyšší prínos (programy s vyšším očakávaným príjmom absolventov, štúdium druhého stupňa, atď.). Súčasťou riešenia by mal byť systém štátnej podpory, ktorý by zaručil študentom finančnú dostupnosť štúdia bez ohľadu na ich aktuálnu ekonomickú situáciu. Podmienky splácania štátnych pôžičiek by mohli byť viazané na výšku príjmu, národné priority, ale napríklad aj na to, či absolvent ostáva na Slovensku alebo odchádza do zahraničia.
Viac si môžete prečítať v Analýze systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii vypracovanej v rámci projektu inštitútu INEKO Monitoring reformy školstva.
Zuzana Dančíková, spolupracovníčka inštitútu INEKO