Dátum: 25.09.2005
Mimovládny ekonomický inštitút INEKO oslovil v júli a auguste 2005 vybrané súkromné spoločnosti, s cieľom zistiť hlavné bariéry financovania slovenského športu zo strany súkromného sektora. Prieskum sa uskutočnil formou dotazníka. Z 50 oslovených spoločností vrátilo vyplnené dotazníky 20, medzi ktorými sú zastúpené významné firmy finančného aj nefinančného sektora (zoznam uvádzame v prílohe).
Za hlavnú bariéru vyššej podpory športu firmy označili chýbajúce pravidlá zvýhodňujúce sponzorstvo (napr. daňové úľavy) – 28%, netransparentné hospodárenie športových organizácií – 19%, nedôveryhodný, resp. neschopný manažment športových organizácií – 12%, a málo úspešných športovcov, resp. slabé športové výsledky – 11%.
Medzi športy, ktoré firmy najviac podporujú, patrí ľadový hokej, futbal, tenis, a motorizmus. Z činností, ktoré majú záujem podporovať, dostala najviac hlasov podpora reprezentácie (vrcholový šport) – 28%, divácky zaujímavé domáce ligové súťaže – 27% a talentovaná mládež – 23%.
Hlavným motívom podpory športu je snaha vytvoriť si čo najlepší imidž (t.j. dobré meno spoločnosti s cieľom vytvoriť pozitívne asociácie v povedomí širokej verejnosti) a reklama (t.j. snaha osloviť cieľovú skupinu spotrebiteľov a zvýšiť tak predajnosť svojich produktov). Tieto faktory sa na celkovej motivácii podieľajú 66% (pred 5 rokmi 62%). Filantropia, tradícia a osobné kontakty sa podieľajú spolu 30% (pred 5 rokmi 37%).
S podporou športu z pohľadu vlastného prospechu sú firmy rozlične spokojné. Na stupnici 1 až 5, kde 1 je najlepšia a 5 najhoršia známka, vyšlo priemerné hodnotenie 2,95. Väčšina firiem plánuje podporu športu ponechať na súčasnej úrovni, 25% však zvažuje zníženie, resp. zastavenie podpory športu. Zvýšiť podporu chce 10% respondentov. Firmy výrazne uprednostňujú finančnú podporu (78%), zvyšok pripadá na materiálnu, alebo organizačnú formu podpory.
Väčšina zo súkromných spoločností, ktoré vyplnili dotazník, je súčasťou medzinárodnej korporácie. Pri rozhodovaní o podpore športu na Slovensku sú preto do istej miery závislé od materskej spoločnosti. Táto závislosť sa značne líši, a to od takmer úplnej závislosti (95% uviedla 1 firma) až po úplnú nezávislosť (0% uviedlo 5 firiem). V priemere bola závislosť 34%, firmy teda majú pomerne veľký priestor na autonómne rozhodovanie.