V % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej.
Prínosy a riziká prísnejšieho referencovania cien liekov
Pri každom úradnom stanovovaní cien sa nedá vyhnúť riziku, že sa cena bude odchyľovať od rovnovážneho stavu. Ide často o “systém pokus-omyl”. Po začatí uplatňovania medzinárodného porovnávania cien počas predošlej vlády sa ukázalo, že súčasne platný systém referencovania bola tzv. win-win operácia, kedy sa ušetrili verejné zdroje určené na lieky a pacienti neboli zároveň postihnutí ich nedostatkom. Ale po zavedení prísnejšieho mechanizmu sa môže v horšom prípade ukázať, že nové ceny budú v SR nastavené príliš nízko, a preto sa regulátor musí už teraz dôkladne pripraviť a následne reagovať na možný nedostatok dôležitých liekov.
Tento dokument prináša prehľad najdôležitejších zmien v dôchodkovom systéme na Slovensku v rokoch 2000 až 2010. Obsahovo pokrýva priebežný systém vyplácania starobných dôchodkov (prvý pilier), kapitalizačný systém starobného dôchodkového sporenia (druhý pilier) a nepovinný kapitalizačný systém doplnkového dôchodkového sporenia (tretí pilier). V prvej časti popisuje dôchodkový systém pred reformou z rokov 2004 až 2005, v druhej časti reformu prvého a tretieho piliera, plus zavedenie druhého piliera a v tretej časti neskoršie prijaté zmeny. V závere uvádza hlavné výzvy do budúcnosti, ktoré bude potrebné riešiť s dôrazom na zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.
Sme si vedomí možných rizík vyplývajúcich zo zavedenia povinnej generickej preskripcie na Slovensku, ale považujeme ich za nižšie ako možné prínosy, navyše si myslíme, že negatíva sa dajú celkom úspešne obmedziť cielenými regulačnými opatreniami. Za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujeme, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky, pričom so zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať aj určitú úsporu vo verejných financiách v dôsledku znižovania cien liekov. Druhou významnou oblasťou, kde vidíme pozitíva pri predpisovaní účinnej látky, je bezpečnosť pacienta a obmedzovanie tzv. indukovaného predpisovania liekov zo strany lekárov.
INEKO v rámci projektu Monitoring reformy školstva mapuje najlepšie skúsenosti spolupráce škôl so súkromným sektorom. Ako prvú predstavujeme prípadovú štúdiu spolupráce vysokých a stredných škôl so spoločnosťou Cisco Systems Slovakia pri realizácii študijného programu, ktorý pomáha zvýšiť kvalitu vzdelávania v oblasti počítačových sietí. Cieľom našej štúdie je identifikovať princípy, ktoré vedú k úspešnej spolupráci súkromného sektora so školami pri tvorbe kurikula a zabezpečujú tak lepšie prepojenie škôl s praxou.