Dátum: 23.01.2007
Z času na čas sa objavia diskusie o tom, či je lepšie mať na nejakom trhu ziskové alebo neziskové organizácie. Najnovšie sa polemizuje o zdravotných poisťovniach.
Často sú diskusie komplikované nedorozumením – pod ziskovým sa myslí súkromné a naopak, pod neziskovým nesúkromné. V praxi však bežne vidíme súkromné neziskové organizácie (napríklad INEKO) a štátne ziskové (akciové spoločnosti vlastnené štátom).
Tiež sa často mylne vychádza z toho, že neziskové organizácie majú výhodu, lebo nemusia platiť daň zo zisku, že neziskový štatút sa má udeľovať organizáciám, ktoré robia pre spoločnosť viac než tie druhé, ziskové. Realita však ukazuje, že mnohé „neziskovky“ zaplatia na rôznych daniach viac než „ziskovky“. Tie bývajú totiž často dlhodobo v strate. Tiež nie je možné tvrdiť, že ziskové organizácie sú morálne horšie než neziskové. Bežne vyrábajú dôležité lieky, prípadne zabezpečujú základné potraviny. Spomínané nedorozumenia sa do istej miery prejavujú v štátnej politike.
Dôležitým kritériom pre rozhodnutie o tom, či je na konkrétnom trhu lepšia zisková alebo nezisková organizácia je miera informačnej nerovnosti na ňom. Zjednodušene: ziskovým organizáciám zákazník nevidí do kariet. Neziskovým vidí, ale nie je to zadarmo, systém je drahší. Ak si napríklad zákazník kupuje hot-dog, vie, čo má dostať a je mu jedno, koľko z ceny si nechá dodávateľ. Ziskový charakter dodávateľa motivujúci ho k vyššej efektívnosti preváži z hľadiska celej spoločnosti prípadne straty vyplývajúce zo snahy nakúpiť napríklad lacné a mizerné rožky a párky a zarobiť tak znížením kvality na úkor zákazníka. Ten si totiž dokáže výsledný produkt relatívne ľahko skontrolovať. Ak by chcela naša vláda cez lokálne mimovládne organizácie podporiť demokraciu napríklad na Kube, dostala by sa na trh s veľkou informačnou nerovnosťou. Ťažko povedať, čo všetko by za naše peniaze mala očakávať. Bolo by preto vhodné (pre daný trh, ak chcete, pre spoločnosť) spolupracovať s neziskovými organizáciami. S takými, ktorým zákazník vidí do účtovníctva, s takými, ktoré nemôžu šetrením vytvárať zisk. Sú síce preto menej efektívne, ale súčasne znižujú riziko, že zisk bude tvorený na úkor konečného produktu. Toto riziko môže byť práve v prostredí informačnej nerovnosti také veľké, že prevýši potenciálne výhody ziskových organizácií.
Slovenské zdravotníctvo zatiaľ, bohužiaľ, nezaznamenalo úspešnú snahu o vyčlenenie transakcií s vysokou informačnou nerovnosťou (o liečbe chrípky vie pacient oveľa viac než o liečbe rakoviny). Preto všeobecné uplatnenie neziskových poisťovní, či nemocníc prinesie veľké problémy rovnako, ako plošné využitie ziskových subjektov na ich mieste. Pokiaľ si vláda netrúfne na administratívne oddelenie oboch spomínaných oblastí, bude lepšie, ak ponechá na trhu ziskové, aj neziskové organizácie a vývoj (živelne ale predsa) ukáže, ktoré sú kde vhodné.
(Zapísal: EJ, 22.1.2007)