Aktuality
Platiť školné nie je zlý nápad. Najprv však musíme vyriešiť, prečo lekári odchádzajú, tvrdí odborník
Peter Goliaš diskutoval v HN Televízii o návrhu Smeru na zavedenie 55-tisícového poplatku pre absolventov medicíny, ktorí sa rozhodnú odísť zo Slovenska. Hlavné postrehy:
- Nedostatok lekárov nie je plošný, týka sa vybraných odborností ako napríklad všeobecný lekár, pediater, gynekológ, internista, anesteziológ, neurológ alebo chirurg.
- Príčiny siahajú aj 10 rokov do minulosti, keď počet študentov v daných odbornostiach nezodpovedal prognózam vývoja počtu lekárov.
- Ak chýba ponuka lekárov, riešením je zvýšenie dopytu, teda ochota a schopnosť spoločnosti zaplatiť lekárom v daných odbornostiach vyššie odmeny.
- Súčasťou riešenia je zlepšenie pracovných podmienok, regulácia počtu študentov, ale aj posilnenie kompetencií všeobecných lekárov pri liečení pacientov.
- Návrh Smeru by vytvoril bariéru pre odchod mladých lekárov do zahraničia, krátkodobo by teda riešil problém s ich nedostatkom. Stredno a dlhodobo by sa ale problém vrátil, keďže časť študentov by radšej hneď odišla do zahraničia, kde by im podobný trest nehrozil.
- V záujme Slovenska nie je, aby absolventi vysokých škôl dlhodobo odchádzali do zahraničia. Najlepšie je, ak odídu na pár rokov a potom sa vrátia aj so skúsenosťami.
- Zavedenie školného na vysokých školách v princípe nie je zlý nápad, keďže by mohlo priniesť školám viac peňazí a zvýšilo by tlak na ich kvalitu. Momentálne je to ale na Slovensku nereálne. Štát by mal tlačiť na kvalitu najmä cez meranie a zverejňovanie výsledkov jednotlivých škôl, fakúlt a študijných odborov.
Dátum: 24.01.20 • 
Ako odvolať Bugalu či Kováčika
INEKO odporúča otvoriť verejnosti proces výberu aj odvolávania verejných funkcionárov a zapojiť do neho viac demokratických aktérov. Najhoršie je, ak ide o uzavreté rozhodovanie jedného orgánu a funkcie sú zabetónované.
Dátum: 21.01.20 •
Ekonómovia kritizujú nomináciu p. Dany Meager za viceguvernérku NBS
Klub ekonomických analytikov (KEA) žiada parlament, aby nevymenoval Danu Meager za viceguvernérku NBS, aby zorganizoval jej verejné vypočutie, a aby rozhodnutie nechal na budúci parlament.
- Členovia KEA nepovažujú Danu Meager „za kandidáta, ktorý je vnímaný ako renomovaný odborník v oblasti menovej politiky, resp. odborník rešpektovaný vo finančných kruhoch”. S týmto tvrdením súhlasí 87 % respondentov rýchlej ankety medzi členmi KEA.
- Zároveň sa väčšina členov vyjadrila, že po formálnej stránke Dana Meager nespĺňa zákonné požiadavky 5-ročnej praxe v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva. S tvrdením súhlasí 60 % respondentov, nesúhlasí 10% a nevie alebo nechce posúdiť 30 % respondentov.
- Jej nominácia prebehla podľa analytikov narýchlo, bez vypočutia pred vládou alebo v parlamente a bez toho, aby mali aj iní kandidáti šancu uchádzať sa o tento post.
- Meager nie je podľa analytikov dostatočne nezávislá od politických strán. S týmto tvrdením súhlasí 83 % respondentov, zvyšných 17 % nevie alebo nechce posúdiť.
Uvedené závery vyplývajú z rýchlej ankety medzi členmi KEA, ktorej sa medzi 7-13. januárom 2020 zúčastnilo 30 z celkového počtu 45 členov KEA.
Dátum: 20.01.20 •
HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik P. Goliaš o minimálnej mzde
Peter Goliaš diskutoval v TA3 o raste minimálnej mzdy na Slovensku. Okrem iného povedal:
- Približne od roku 2015 rastie u nás minimálna mzda príliš rýchlo, zhruba 3-násobne rýchlejšie ako produktivita práce, čo poškodzuje konkurencieschopnosť ekonomiky.
- Nespornou výhodou rastu minimálnej mzdy je zmiernenie rizika chudoby ľudí, ktorí ju poberajú.
- Podľa vlaňajšieho prieskumu INEKO a PAS takmer polovica podnikateľov postihnutých rastom minimálnej mzdy reaguje obmedzením rastu miezd iných zamestnancov, takmer tretina zvyšuje ceny svojich produktov, čo prispieva k vyššej inflácii a vyše pätina obmedzuje počet zamestnancov, čo sťažuje prístup k práci ľudí s nízkou kvalifikáciou.
- Slovensko má v rámci V4 najvyššiu nezamestnanosť a najpomalší rast ekonomiky, čo svedčí o probléme s našou konkurencieschopnosťou. Trpia osobitne ľudia a regióny na východnom a juhu stredného Slovenska, kde sa miera nezamestnanosti v mnohých okresoch pohybuje medzi 10-20 percentami.
- Prudký rast minimálnej mzdy bude pokračovať aj v roku 2021, keď stúpne približne o 12 % na úroveň 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov (640-650 eur). V časoch ekonomického oslabenia a stagnujúcej nezamestnanosti budú negatívne dôsledky výraznejšie.
- S minimálnou mzdou prudko rastú aj príplatky za prácu v noci a cez víkend. Podnikatelia so zamestnancami často pracujúcimi v noci a cez víkend preto budú postihnutí výraznejšie. Týka sa to napríklad pekárov, ktorí už hovoria aj o likvidačných dôsledkoch.
- Na pomoc chudobným ľuďom existujú efektívnejšie nástroje ako super rýchly rast minimálnej mzdy. INEKO aj medzinárodné inštitúcie odporúčajú napríklad znižovanie odvodov ľuďom s nízkym príjmom alebo posilňovanie súbehu príjmu z práce a sociálnych dávok. Tieto nástroje obmedzujú chudobu bez oslabovania konkurencieschopnosti.
Dátum: 14.01.20 •
Rada pre rozpočet Trnavského samosprávneho kraja upozorňuje na riziko nepriameho zadlžovania
Rada, ktorej členom je aj Peter Goliaš z INEKO, považuje nákup techniky na správu a údržbu ciest za predpokladanú hodnotu zákazky 15 miliónov eur (vrátane DPH) v roku 2020 prostredníctvom novovytvorenej Trnavskej cestnej spoločnosti, s.r.o. (TCS) za jedno z najvýznamnejších opatrení predloženého rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Uvedenou transakciou by došlo k vyčleneniu významnej časti aktivít mimo rozpočet kraja (prechod z rozp. org. do novovytvorenej TCS). Rada je presvedčená, že navrhovaný spôsob obstarania techniky bez pravidelného poskytovania úplných informácií o hospodárení TCS, s.r.o. v rámci rozpočtu a záverečného účtu TTSK by výrazne znížilo transparentnosť hospodárenia TTSK. Navrhovaný postup nákupu techniky totiž nepriamo (cez zadlženie TCS, s.r.o.) navyšuje dlh TTSK.
Dátum: 13.01.20 •
← Staršie články Novšie články →
